Bratislava 26. augusta (TASR) – Počet prepravených osôb so zdravotným postihnutím v Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) stále stúpa. Dostupnosť vhodných vlakov sa teda očividne zlepšuje. Pre TASR to uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč v reakcii na prieskum, ktorý zrealizoval úrad verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Tá tvrdí, že na Slovensku chýba cielená a systematická debarierizácia železníc.
Kováč spresnil, že kým v roku 2014 prepravili len 1147 osôb so zdravotným postihnutím, v roku 2019, teda v poslednom roku pred pandémiou a prepadom prepravy vo všetkých kategóriách, to bolo už 3189 ľudí, ktorí potrebovali asistenciu. "Pripomíname, že tieto čísla reprezentujú len ľudí, ktorí od nás niečo žiadali. Zároveň totiž stúpa počet trás a vlakových staníc, ktoré vedia zdravotne hendikepovaní občania vďaka modernizácii využívať aj bez nahlasovania sa vopred na asistenciu. Skutočný stav prepravených ľudí s hendikepom je preto oveľa vyšší," dodal hovorca ZSSK.
Pripustil však, že ešte stále existujú problémové trate či vozne a tiež počas výluk na infraštruktúre náhradná autobusová doprava nevie prepraviť napríklad cestujúceho na vozíčku. "To sú veci, s ktorými sa boríme. Vo všeobecnosti však vieme ponúknuť riešenie každému takémuto cestujúcemu," zdôraznil Kováč.
Zároveň priblížil, že ZSSK v súčasnosti disponuje celkovo 115 ucelenými jednotkami a 36 osobnými vozňami zohľadňujúcimi potreby imobilných cestujúcich. Tiež doplnil, že v každom vlaku sú vyhradené miesta pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) zákazníkov, pričom sú určené aj pre tehotné ženy, osoby so zlomenou nohou a podobne. Tieto miesta sú priaznivejšie umiestnené pri dverách, respektíve je okolo nich väčší priestor.
Ilustračná snímka.Foto: TASR
"Momentálne predstavuje podiel bezbariérových spojov na celkovom počte spojov zhruba 60 %. Našou snahou je získať viac veľkopriestorových či nízkopodlažných vozňov, ktoré sú využiteľné aj pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím," ozrejmil Kováč.
Poukázal na to, že na cestujúcich so zdravotným znevýhodnením myslí ZSSK strategicky dlhé roky, preto v rokoch 2016 – 2023 pribudlo a pribudne do vozidlového parku celkovo 299 modernizovaných či nových súprav a osobných vozňov, ktoré zohľadňujú potreby týchto cestujúcich. Všetky investície do vozidlového parku od roku 2016 tak podľa slov hovorcu zohľadňovali potreby ŤZP.
Súčasne poznamenal, že v oblasti bezbariérovosti železničnej dopravy vypracovali stratégiu ZSSK, v rámci ktorej má spoločnosť do roku 2025 okrem iného za cieľ zvýšiť podiel železničných koľajových vozidiel spĺňajúcich kritériá bezbariérovosti.
Ozrejmil tiež, že vozne diaľkovej dopravy vybavené zdvíhacou plošinou sú v súčasnosti radené v InterCity (IC) vlakoch a vo vlakoch R 6xx, 7xx a 8xx. "Špeciálne vozne chýbajú ZSSK pre radenie do vlakov na tratiach Žilina – Zvolen, Zvolen – Košice a Bratislava – Prievidza, na tieto trate by preto mohli byť nasadené vozne radu Bdghmeer v počte 10 kusov," avizoval Kováč. Tieto vozne sú vybavené univerzálnym WC, teda aj pre imobilných cestujúcich, chýba iba zdvíhacia plošina. Vybavenie týchto vozňov zdvíhacou plošinou vychádza podľa jeho slov 49.000 eur na jeden vozeň. Celkové náklady na 10 kusov vozňov by boli 490.000 eur. V prípade maximalistického variantu by mohli byť v regionálnej doprave nasadené ešte aj klasické súpravy vlakov, čo by vyvolalo potrebu ôsmich kusov vozňov so zdvíhacou plošinou a dva kusy vozňov so zdvíhacou plošinou, ktoré by tvorili zálohu. Náklady na obstaranie nových vozňov by sa zvýšili o náklady na zabudovanie zdvíhacej plošiny, čiže zhruba o 490.000 eur.
Z prieskumu, ktorý zrealizoval úrad verejnej ochrankyne práv, vyplýva, že štátu chýbajú komplexné informácie o stave bariér v osobnej železničnej doprave pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou. Vlaková doprava je podľa Patakyovej stále plná bariér, či už ide o neprístupnosť staníc, zastávok alebo samotný vstup do vlakov, pohyb a orientáciu v nich.
