Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analytika plánované zvýšenie minimálneho platu ohrozuje pracovné miesta v turizme, maloobchode, ale aj v poštových službách.
Autor TASR
Bratislava 10. augusta (TASR) – Zvýšenie minimálnej mzdy môže v budúcom roku ovplyvniť pracovné miesta vo viacerých odvetviach. "Odvetvia s najnižšou produktivitou práce, a teda z pohľadu rastu minimálnej mzdy aj najohrozenejšie odvetvia ekonomiky, sú turizmus, textilný priemysel a pomocné činnosti ako upratovacie služby, bezpečnostné služby, ale aj call centrá," tvrdí v najnovšej analýze UniCredit Bank analytik Ľubomír Koršňák.
Podľa jeho slov tak minimálna mzda môže byť dvojsečnou zbraňou. "Príliš vysoké nastavenie minimálnej mzdy môže priamo ohroziť pracovné pozície s nízkou pridanou hodnotou, keďže hodnota, ktorú zamestnanec na takejto pozícií vytvorí je blízka, alebo dokonca nižšia ako sú mzdové náklady na zamestnanca," vysvetľuje Koršňák s tým, že privysoká minimálna mzda bráni tvorbe pracovných miest s nižšou pridanou hodnotou a zvyšuje tak nezamestnanosť najmä nízkokvalifikovanej pracovnej sily.
Podľa analytika plánované zvýšenie minimálneho platu ohrozuje pracovné miesta v turizme, maloobchode, ale aj v poštových službách. Naopak najviac produktivita práce prevyšuje cenu práce v energetike, telekomunikáciách a rafinériách, čím sú pracovné miesta v týchto odvetviach najmenej ohrozené.
Výška minimálnej mzdy sa v krajinách Európskej únie, v ktorých sa tento inštitút uplatňuje, výrazne líši, a to od 158,5 eura v Bulharsku až po 1874 eur v Luxembursku. "Zdá sa však, že tieto rozdiely dokáže pomerne slušne vysvetliť rozdielna produktivita práce v jednotlivých krajinách. Štáty s vyššou nominálnou produktivitou práce majú zvyčajne aj vyššiu minimálnu mzdu a naopak," argumentuje Koršňák.
Slovensko má spomedzi krajín strednej a východnej Európy štvrtú najvyššiu minimálnu mzdu, po Slovinsku, Chorvátsku a Poľsku, avšak po Slovinsku druhú najvyššiu produktivitu práce. "Aby bol rast minimálnej mzdy ekonomicky ako tak udržateľný, mal by odzrkadľovať silu ekonomiky, to znamená dlhodobo by nemal prevyšovať rast produktivity práce. V rokoch 2010 až 2012 naozaj rast minimálnej mzdy na Slovensku neprevýšil rast produktivity práce. Od januára tohto roka minimálna mzda vzrástla o 3,2 %, rast produktivity práce sa však v tomto roku odhaduje len na úrovni okolo 2 %," dodal Koršňák.
Podľa jeho slov tak minimálna mzda môže byť dvojsečnou zbraňou. "Príliš vysoké nastavenie minimálnej mzdy môže priamo ohroziť pracovné pozície s nízkou pridanou hodnotou, keďže hodnota, ktorú zamestnanec na takejto pozícií vytvorí je blízka, alebo dokonca nižšia ako sú mzdové náklady na zamestnanca," vysvetľuje Koršňák s tým, že privysoká minimálna mzda bráni tvorbe pracovných miest s nižšou pridanou hodnotou a zvyšuje tak nezamestnanosť najmä nízkokvalifikovanej pracovnej sily.
Podľa analytika plánované zvýšenie minimálneho platu ohrozuje pracovné miesta v turizme, maloobchode, ale aj v poštových službách. Naopak najviac produktivita práce prevyšuje cenu práce v energetike, telekomunikáciách a rafinériách, čím sú pracovné miesta v týchto odvetviach najmenej ohrozené.
Výška minimálnej mzdy sa v krajinách Európskej únie, v ktorých sa tento inštitút uplatňuje, výrazne líši, a to od 158,5 eura v Bulharsku až po 1874 eur v Luxembursku. "Zdá sa však, že tieto rozdiely dokáže pomerne slušne vysvetliť rozdielna produktivita práce v jednotlivých krajinách. Štáty s vyššou nominálnou produktivitou práce majú zvyčajne aj vyššiu minimálnu mzdu a naopak," argumentuje Koršňák.
Slovensko má spomedzi krajín strednej a východnej Európy štvrtú najvyššiu minimálnu mzdu, po Slovinsku, Chorvátsku a Poľsku, avšak po Slovinsku druhú najvyššiu produktivitu práce. "Aby bol rast minimálnej mzdy ekonomicky ako tak udržateľný, mal by odzrkadľovať silu ekonomiky, to znamená dlhodobo by nemal prevyšovať rast produktivity práce. V rokoch 2010 až 2012 naozaj rast minimálnej mzdy na Slovensku neprevýšil rast produktivity práce. Od januára tohto roka minimálna mzda vzrástla o 3,2 %, rast produktivity práce sa však v tomto roku odhaduje len na úrovni okolo 2 %," dodal Koršňák.
