Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Most-Híd navrhuje zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR má výhrady k návrhu koaličného Mosta-Híd, ktorým sa má zaviesť zverejňovanie dôchodkového veku päť rokov dopredu. Rezort navrhuje, aby sa pri zvyšovaní dôchodkového veku upustilo od zaokrúhľovania veku na mesiace. Dôvodom je aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Poslanci Mosta-Híd prišli s návrhom na zmenu určovania dôchodkového veku po tom, čo koaličný partner Smer-SD navrhol ústavnou novelou zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. O návrhu Smeru sa bude hlasovať v prvom čítaní na najbližšej schôdzi v septembri, návrh Mosta-Híd je v parlamente v druhom čítaní.
Most-Híd navrhuje zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov. Taktiež navrhuje, aby sa dôchodkový vek určoval na roky a mesiace, čím sa má zvýšiť jeho zapamätateľnosť. Dôchodkový vek v budúcom roku by mal byť 62 rokov a 6 mesiacov, v roku 2020 by mal dosiahnuť 62 rokov a 8 mesiacov, v roku 2021 má byť stanovený na 62 rokov a 10 mesiacov, v roku 2022 má byť 63 rokov, a v roku 2023 má byť stanovený na 63 rokov a 2 mesiace.
Ministerstvo práce však upozorňuje, že súčasná zmena predlžovania dôchodkového veku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. "Napríklad v roku 2019 predpokladáme zníženie úspory o približne 6,7 milióna eur oproti súčasnému právnemu stavu. Zaokrúhľovaním na mesiace sa rast dôchodkového veku v krátkodobom horizonte spomaľuje, úmerne čomu sa predlžuje dĺžka poberania dôchodkov," uviedlo ministerstvo vo svojom stanovisku. Podľa novely zákona sa totiž dôchodkový vek v roku 2019 nezvyšuje o dva mesiace a medzi súčasným a navrhovaným mechanizmom vzniká od roku 2017 rozdiel v dĺžke dôchodkového veku 20 dní a v roku 2020 bude rozdiel približne 12 dní.
"Odporúčame upustiť od návrhu zaokrúhľovania zvyšovania dôchodkového veku na mesiace a súčasne odporúčame posunúť referenčné obdobie tak, aby bol zachovaný cieľ čo najpresnejšie určovať dôchodkový vek v závislosti od čo najaktuálnejších dát o strednej dĺžke života," priblížilo ministerstvo. Taktiež sa má jednoznačne určiť, pre koho bude nový dôchodkový vek stanovený v jednotlivých rokoch.
Rezort práce má k novele pripomienky aj preto, že ešte nie je rozhodnuté o zakotvení maximálnej výšky dôchodkového veku. "Pokiaľ bude schválená legislatívna zmena zavádzajúca maximálnu výšku dôchodkového veku, a to aj so zohľadnením znižovania maximálneho dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali deti, automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky dožitia v predloženom poslaneckom návrhu, ako aj v aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení začína strácať svoje opodstatnenie," tvrdí ministerstvo.
Poslanci Mosta-Híd prišli s návrhom na zmenu určovania dôchodkového veku po tom, čo koaličný partner Smer-SD navrhol ústavnou novelou zastropovať vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. O návrhu Smeru sa bude hlasovať v prvom čítaní na najbližšej schôdzi v septembri, návrh Mosta-Híd je v parlamente v druhom čítaní.
Most-Híd navrhuje zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov. Taktiež navrhuje, aby sa dôchodkový vek určoval na roky a mesiace, čím sa má zvýšiť jeho zapamätateľnosť. Dôchodkový vek v budúcom roku by mal byť 62 rokov a 6 mesiacov, v roku 2020 by mal dosiahnuť 62 rokov a 8 mesiacov, v roku 2021 má byť stanovený na 62 rokov a 10 mesiacov, v roku 2022 má byť 63 rokov, a v roku 2023 má byť stanovený na 63 rokov a 2 mesiace.
Ministerstvo práce však upozorňuje, že súčasná zmena predlžovania dôchodkového veku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. "Napríklad v roku 2019 predpokladáme zníženie úspory o približne 6,7 milióna eur oproti súčasnému právnemu stavu. Zaokrúhľovaním na mesiace sa rast dôchodkového veku v krátkodobom horizonte spomaľuje, úmerne čomu sa predlžuje dĺžka poberania dôchodkov," uviedlo ministerstvo vo svojom stanovisku. Podľa novely zákona sa totiž dôchodkový vek v roku 2019 nezvyšuje o dva mesiace a medzi súčasným a navrhovaným mechanizmom vzniká od roku 2017 rozdiel v dĺžke dôchodkového veku 20 dní a v roku 2020 bude rozdiel približne 12 dní.
"Odporúčame upustiť od návrhu zaokrúhľovania zvyšovania dôchodkového veku na mesiace a súčasne odporúčame posunúť referenčné obdobie tak, aby bol zachovaný cieľ čo najpresnejšie určovať dôchodkový vek v závislosti od čo najaktuálnejších dát o strednej dĺžke života," priblížilo ministerstvo. Taktiež sa má jednoznačne určiť, pre koho bude nový dôchodkový vek stanovený v jednotlivých rokoch.
Rezort práce má k novele pripomienky aj preto, že ešte nie je rozhodnuté o zakotvení maximálnej výšky dôchodkového veku. "Pokiaľ bude schválená legislatívna zmena zavádzajúca maximálnu výšku dôchodkového veku, a to aj so zohľadnením znižovania maximálneho dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali deti, automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky dožitia v predloženom poslaneckom návrhu, ako aj v aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení začína strácať svoje opodstatnenie," tvrdí ministerstvo.
