Brusel 4. júna (TASR) - Belgičanov čaká v nedeľu 9. júna trojité hlasovanie. Vyberať budú zástupcov do regionálnych zastúpení, federálneho parlamentu a tiež Európskeho parlamentu. Prieskumy naznačujú, že krajne pravicová strana Flámsky záujem a Nová flámska aliancia (N-VA), ktoré hovoria o nezávislosti Flámska, získajú najväčší počet mandátov vo federálnom parlamente, informuje spravodajca TASR.

V bohatšom Flámsku už tradične vyhrávajú flámski nacionalisti, kým vo frankofónnom Valónsku a v regióne Brusel v posledných voľbách triumfovali socialisti. Táto situácia sťažila zostavenie vlády a aj tento rok hrozia komplikované vyjednávania o novej koalícii.

V roku 2011 krajina prekonala svetový rekord bez vlády (541 dní) po voľbách z júna 2010. Po voľbách v roku 2019 rokovania o zostavení vlády trvali 493 dní a nakoniec vznikla viacfarebná sedemčlenná koalícia bez účasti víťaza volieb, N-VA s 28 percentami hlasov, v snahe udržať krajnú pravicu mimo rozhodovania.

Je otázne, či sa tento scenár opäť naplní. Podľa prieskumu, ktorý 25. mája zverejnili viaceré belgické médiá, súčasná koalícia nezíska vo voľbách väčšinu a nebude schopná zostaviť federálnu vládu.

Terajší premiér Alexander De Croo z menšej flámskej liberálnej strany pripomenul, že končiaca vláda aj napriek hospodárskej kríze zaistila indexáciu platov podľa miery inflácie a udržala kúpnu silu Belgičanov a vyšší rast HDP, ako je priemer EÚ.

Prieskumy však naznačujú, že 9. júna najviac zaboduje Flámsky záujem, separatistická, protiimigračná a zároveň protiglobalistická a protielitárska strana vedená Tomom Van Griekenom. Mohla by získať vo Flámsku 26,8 percenta hlasov. Na úrovni EÚ, a teda aj v europarlamente, je táto strana spojencom Národného združenia (RN) Mariny Le Penovej a holandskej Strany slobody (PVV) vedenej Geertom Wildersom.

Na vládnutie by Flámsky záujem potreboval N-VA, podľa prieskumov druhú najsilnejšiu stranu vo Flámsku (20 percent), ale líder tejto strany Bart De Wever zatiaľ nejaví záujem o takúto alianciu. Flámski socialisti by mohli získať 14,3 percenta hlasov a predbehli by tak Flámsku kresťanskodemokratickú stranu (CD&V), ktorej prieskumy dávajú 12,2 percenta hlasov.

Vo Valónsku sa frankofónne liberálne Reformné hnutie (MR) spája so Socialistickou stranou (PS) a môžu získať 22,6 percenta hlasov. Na treťom mieste môžu byť kresťanskí demokrati (18 percent), potom Belgická robotnícka strana (PTB) so 14,5 percenta a zelení z hnutia Ecolo s 8,8 percenta.

V regióne Brusel prieskum naznačil najväčšiu podporu pre liberálov z MR (23,3 percenta), PTB (19,8 percenta) a PS (15,2 percenta).

Karty ešte môže zamiešať vysoké percento nerozhodnutých voličov. Podľa prieskumu z 25. mája 30 percent Belgičanov, ktorí majú povinnosť voliť, nevedelo, za koho zahlasujú vo federálnych a regionálnych voľbách. Pri eurovoľbách je nerozhodnutých 35 percent.

Ak už 10. júna bude jasné, ktoré politické frakcie v europarlamente Belgičania najviac podporili, dátum vzniku novej koaličnej vlády a jej zloženie zostane zrejme ešte dlhší čas veľkou otázkou.