Za porazených vo voľbách do EP označil politológ po predbežných výsledkoch liberálov z Obnovme Európu (RE) a Zelených/Európsku slobodnú alianciu (EFA).
Autor TASR
Brno/Bratislava 10. júna (TASR) - Možno opatrne konštatovať, že žiadna revolúcia sa v Európskom parlamente (EP) konať nebude, vyhlásil v pondelok po predbežných výsledkoch eurovolieb pre TASR Vít Hloušek z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.
Za porazených vo voľbách do EP označil politológ po predbežných výsledkoch liberálov z Obnovme Európu (RE) a Zelených/Európsku slobodnú alianciu (EFA). Dodáva však, že euroskeptici z politických skupín Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Identita a demokracia (ID) taktiež výrazne neposilnili, ako sa pôvodne očakávalo v prieskumoch.
Podľa Hloušeka bude zaujímavé sledovať nasledujúce povolebné kroky víťaznej Európskej ľudovej strany (EPP) a aj to, s kým bude spolupracovať. Očakáva opäť spoluprácu so Stranou európskych socialistov, pravdepodobne aj s frakciou RE a možno i s EFA.
Krajná pravica síce v EP posilnila, avšak nie tak, ako sa pôvodne očakávalo. "Určite bude trocha menej aktivizmu zo strany europarlamentu, ale že by došlo k radikálnemu prehodnocovaniu významných politík EÚ, to sa nestane. A to aj napriek veľkým porážkam vládnych strán v Nemecku a Francúzsku," uviedol pre TASR Hloušek.
Priznáva však, že môže nastať tlak euroskeptikov, ale i EPP na zmiernenie Európskej zelenej dohody (tzv. Green Deal). Podľa politológa však nedôjde k zmene základného smerovania dohody, ale dôjde k rozvoľneniu časového harmonogramu a asi aj k prehodnoteniu niektorých "príliš ambicióznych cieľov".
Čo sa týka zmien v postoji EÚ na pomoc vojnou zmietanej Ukrajiny, upozorňuje, že to je skôr otázka vlád členských štátov Únie. "Pre Ukrajinu je smutnou správou porážka francúzskeho prezidenta Macrona. Ak by v sľubovaných predčasných parlamentných voľbách zvíťazilo Národné združenie Marine Le Penovej a došlo k nejakej forme kohabitácie (súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických strán v poloprezidentských systémoch), určite by sa francúzska politika zmenila v menej ústretovú ku Kyjevu," povedal pre TASR. Avšak spresnil, že zahraničné a bezpečnostné otázky sú skôr oblasťou prezidenta.
Zmeny podľa predbežných výsledkov neočakáva Hloušek v otázke riadenia migrácie. Nedávno prijatý migračný pakt je podľa neho rozumný kompromis a bude dôležité sa sústrediť na to, aby naozaj fungoval tak, ako bol pri prijímaní zamýšľaný.
Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala Európska ľudová strana, nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu. Voľby sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15
Za porazených vo voľbách do EP označil politológ po predbežných výsledkoch liberálov z Obnovme Európu (RE) a Zelených/Európsku slobodnú alianciu (EFA). Dodáva však, že euroskeptici z politických skupín Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Identita a demokracia (ID) taktiež výrazne neposilnili, ako sa pôvodne očakávalo v prieskumoch.
Podľa Hloušeka bude zaujímavé sledovať nasledujúce povolebné kroky víťaznej Európskej ľudovej strany (EPP) a aj to, s kým bude spolupracovať. Očakáva opäť spoluprácu so Stranou európskych socialistov, pravdepodobne aj s frakciou RE a možno i s EFA.
Krajná pravica síce v EP posilnila, avšak nie tak, ako sa pôvodne očakávalo. "Určite bude trocha menej aktivizmu zo strany europarlamentu, ale že by došlo k radikálnemu prehodnocovaniu významných politík EÚ, to sa nestane. A to aj napriek veľkým porážkam vládnych strán v Nemecku a Francúzsku," uviedol pre TASR Hloušek.
Priznáva však, že môže nastať tlak euroskeptikov, ale i EPP na zmiernenie Európskej zelenej dohody (tzv. Green Deal). Podľa politológa však nedôjde k zmene základného smerovania dohody, ale dôjde k rozvoľneniu časového harmonogramu a asi aj k prehodnoteniu niektorých "príliš ambicióznych cieľov".
Čo sa týka zmien v postoji EÚ na pomoc vojnou zmietanej Ukrajiny, upozorňuje, že to je skôr otázka vlád členských štátov Únie. "Pre Ukrajinu je smutnou správou porážka francúzskeho prezidenta Macrona. Ak by v sľubovaných predčasných parlamentných voľbách zvíťazilo Národné združenie Marine Le Penovej a došlo k nejakej forme kohabitácie (súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických strán v poloprezidentských systémoch), určite by sa francúzska politika zmenila v menej ústretovú ku Kyjevu," povedal pre TASR. Avšak spresnil, že zahraničné a bezpečnostné otázky sú skôr oblasťou prezidenta.
Zmeny podľa predbežných výsledkov neočakáva Hloušek v otázke riadenia migrácie. Nedávno prijatý migračný pakt je podľa neho rozumný kompromis a bude dôležité sa sústrediť na to, aby naozaj fungoval tak, ako bol pri prijímaní zamýšľaný.
Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala Európska ľudová strana, nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu. Voľby sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15