Kodaň/Štokholm 10. júna (TASR) - Voľby do Európskeho parlamentu vo Švédsku znamenali prvý volebný neúspech pre populistickú stranu Švédski demokrati. Švédsko sa tak stalo jednou z mála krajín v Európe, kde je krajná pravica podľa volebných výsledkov na ústupe. TASR informuje podľa agentúry AP.

Eurovoľby vyhrali podľa predbežných výsledkov opoziční sociálni demokrati (24,9 percenta), pred stredopravými Umiernenými premiéra Ulfa Kristerssona (17,5 percenta) a Zelenými (13,8 percenta). Štvrtí Švédski demokrati získali 13,2 percenta hlasov.

Strana zastáva tvrdý postoj k prisťahovalectvu a hoci nie sú súčasťou stredopravej koalície troch strán v 349-člennom Riksdagu, vládu premiéra Ulfa Kristerssona nepriamo podporuje.

Ich slabá podpora bola "najväčšou senzáciou volebnej noci," povedal Mats Knutson, politický analytik švédskej televízie SVT. Pripisuje to kritike za informácie o falošných účtoch na sociálnych sieťach, osočovaní politických oponentov, šírení sfalšovaných videí a uverejňovaní rasistických poznámok. Knutson tiež poznamenal, že problém migrácie tentoraz nebol pre voličov obzvlášť dôležitý.

Migrácia na rozdiel od južnej Európy, kde sú "problémy ako migrácia dôležité pre tamojších voličov", nie je hlavnou témou severnej Európy, uviedla Christine Nissenová, analytička z kodanského think-tanku Europa.

Švédski demokrati, podporujú členstvo krajiny v 27-člennom eurobloku a postupne zmiernili svoju rétoriku a vylúčili otvorene rasistických členov. Vďaka tomu vyrástli z okrajového hnutia s menej ako dvojpercentnou podporou a stali sa druhou najväčšou stranou v krajine.

V parlamentných voľbách v roku 2022 získali podporu takmer 21 percent (oproti 17,5 percentám v roku 2018) pre narastajúce obavy z kriminality v prevažne prisťahovaleckých štvrtiach.