Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zloženie EP sa prehodnocuje pred každými voľbami v súlade s právnymi predpismi EÚ.
Autor TASR
Štrasburg 5. júna (TASR) - Do Európskeho parlamentu (EP) si voliči vo voľbách od 6. do 9. júna zvolia 720 poslancov. Ich počet sa tak oproti funkčnému obdobiu 2019-2024 zvýši o 15. O jedného zástupcu naviac bude mať aj Slovensko. TASR prináša na základe oficiálnej stránky EP stručný prehľad o tom, ako sa určuje počet poslancov EP a rozdeľujú kreslá medzi jednotlivými členskými krajinami.
Zloženie EP sa prehodnocuje pred každými voľbami v súlade s právnymi predpismi EÚ. Podľa nich v europarlamente zasadá maximálne 750 poslancov a predseda. Členský štát môže mať najmenej šesť a najviac 96 mandátov. Šesť europoslancov v súčasnosti má a aj v nasledujúcom období bude mať Cyprus, Malta a Luxembursko. Maximálny počet kresiel má najľudnatejšie Nemecko, vyplýva z údajov na stránkach EP. Najviac poslancov sedelo v EP v rokoch 2007-2009, kedy bol po pristúpení Bulharska a Rumunska ich počet dočasne navýšený na 785.
Rozdelenie kresiel je založené na princípe tzv. klesajúcej proporcionality. To znamená, že čím viac obyvateľov má členský štát, tým väčší počet poslancov bude mať. Každý poslanec z väčšieho členského štátu však zastupuje proporcionálne viac občanov, ako ten z menšieho štátu, pripomína na svojej oficiálnej stránke EP.
V septembri 2023 europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady o navýšení počtu poslancov na volebné obdobie 2024-2029. Stalo sa to najmä z dôvodu nárastu občanov v niektorých členských krajinách.
O dvoch poslancov viac bude mať po eurovoľbách Francúzsko (81), Španielsko (61) a Holandsko (31), o jedného ešte Belgicko (22), Dánsko (15), Írsko (14), Lotyšsko (9), Rakúsko (20), Poľsko (53), Fínsko (15) a Slovinsko (9).
Slovensko získa historicky najvyšší počet mandátov - 15. Doteraz ho zastupovalo najmenej 13 a najviac 14 europoslancov.
Nedávno sa diskutovalo aj o nadnárodných kandidátkach, respektíve kombinácii národnej a nadnárodnej kandidátnej listiny, uvádza stránka EP. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by napríklad slovenskí voliči mohli voliť aj europoslancov z iných krajín. Tieto návrhy neboli úspešné, ale nie je vylúčené, že sa opäť objavia v nasledujúcich rokoch.
Zloženie EP sa prehodnocuje pred každými voľbami v súlade s právnymi predpismi EÚ. Podľa nich v europarlamente zasadá maximálne 750 poslancov a predseda. Členský štát môže mať najmenej šesť a najviac 96 mandátov. Šesť europoslancov v súčasnosti má a aj v nasledujúcom období bude mať Cyprus, Malta a Luxembursko. Maximálny počet kresiel má najľudnatejšie Nemecko, vyplýva z údajov na stránkach EP. Najviac poslancov sedelo v EP v rokoch 2007-2009, kedy bol po pristúpení Bulharska a Rumunska ich počet dočasne navýšený na 785.
Rozdelenie kresiel je založené na princípe tzv. klesajúcej proporcionality. To znamená, že čím viac obyvateľov má členský štát, tým väčší počet poslancov bude mať. Každý poslanec z väčšieho členského štátu však zastupuje proporcionálne viac občanov, ako ten z menšieho štátu, pripomína na svojej oficiálnej stránke EP.
V septembri 2023 europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady o navýšení počtu poslancov na volebné obdobie 2024-2029. Stalo sa to najmä z dôvodu nárastu občanov v niektorých členských krajinách.
O dvoch poslancov viac bude mať po eurovoľbách Francúzsko (81), Španielsko (61) a Holandsko (31), o jedného ešte Belgicko (22), Dánsko (15), Írsko (14), Lotyšsko (9), Rakúsko (20), Poľsko (53), Fínsko (15) a Slovinsko (9).
Slovensko získa historicky najvyšší počet mandátov - 15. Doteraz ho zastupovalo najmenej 13 a najviac 14 europoslancov.
Nedávno sa diskutovalo aj o nadnárodných kandidátkach, respektíve kombinácii národnej a nadnárodnej kandidátnej listiny, uvádza stránka EP. Ide o iniciatívu, v rámci ktorej by napríklad slovenskí voliči mohli voliť aj europoslancov z iných krajín. Tieto návrhy neboli úspešné, ale nie je vylúčené, že sa opäť objavia v nasledujúcich rokoch.
