Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Víťazstvo v eurovoľbách si pripísala Ľavicová aliancia Strany práce (PvdA) a Zelených (GroenLinks) vedená Fransom Timmermansom, ktorá získala osem z 31 holandských mandátov.
Autor TASR
Brusel/Amsterdam 10. júna (TASR) - Voľby do Európskeho parlamentu (EP) v Holandsku priniesli výsledok, ktorý takmer každá strana môže označiť za svoje víťazstvo, hodnotí situáciu portál DutchNews.nl. Jeho správu si všimol spravodajca TASR.
Krajne pravicová Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa sa teší z najväčšieho nárastu kresiel v EP - z jedného v doterajšom europarlamente na šesť na nasledujúcich päť rokov. Víťazstvo v eurovoľbách si však pripísala Ľavicová aliancia Strany práce (PvdA) a Zelených (GroenLinks) vedená Fransom Timmermansom, ktorá získala osem z 31 holandských mandátov.
Wilders sa vyhlásil za "najväčšieho víťaza" aj preto, lebo GroenLinks a PvdA si po štyroch rozdelia miesta v dvoch rôznych frakciách EP. Avšak vzhľadom na to, že Wilders pred voľbami tvrdil, že ide o súboj medzi ním a Timmermansom, sú výsledky volieb preňho prehrou, poznamenáva DutchNews.nl.
V percentuálnom vyjadrení bol rozdiel medzi PVV a Ľavicovou alianciou takmer štyri body oproti vlaňajším parlamentným voľbám v prospech opozície. Aj preto Timmermans voľby prezentuje ako víťazstvo, hoci ním vedená koalícia ako celok bude mať v EP o jedno kreslo menej ako doteraz a labouristi stratia dvoch členov vo frakcii socialistov a demokratov (S&D).
DutchNews.nl pripomenul, že sa nepotvrdilo očakávané "zemetrasenie" v EP, teda veľký nárast krajnej pravice v celej Európe. To uľahčuje súčasnej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) boj o druhé funkčné obdobie, aj keď platí, že vnútrostranícky bude čeliť silnejšej skupine ultrakonzervatívnych strán.
V prípade Holandska ide napríklad o Roľnícko-občianske hnutie (BBB), ktoré sa hlási do EPP, zároveň však žiada oslabenie kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody. Do EPP sa hlási aj rovnako euroskeptická Reformovaná politická strana (SGP) a bez problémov pre ľudovcov sa javí iba Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorá však bude mať len jeden mandát v EP.
Holandské strany, ktoré stavili na proeurópskosť, obsadili 21 z 31 kresiel - tri získali aj kresťanskí demokrati (CDA), dve celoeurópska strana Volt a jeden Strana za práva zvierat (PvdD).
Podľa DutchNews.nl Holandsku hrozí rozpor medzi ambíciami novej pravicovej koaličnej vlády a politikou EÚ. Koaličná dohoda totiž obsahuje taký súbor požiadaviek na migračnú a poľnohospodársku politiku EÚ, ktoré Haag dostanú do konfrontácie s Bruselom.
Štyri koaličné strany v eurovoľbách celkovo získali menej ako 40 percent hlasov, čo môže naznačiť určitý odklon voličských priorít od jesene 2023.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Krajne pravicová Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa sa teší z najväčšieho nárastu kresiel v EP - z jedného v doterajšom europarlamente na šesť na nasledujúcich päť rokov. Víťazstvo v eurovoľbách si však pripísala Ľavicová aliancia Strany práce (PvdA) a Zelených (GroenLinks) vedená Fransom Timmermansom, ktorá získala osem z 31 holandských mandátov.
Wilders sa vyhlásil za "najväčšieho víťaza" aj preto, lebo GroenLinks a PvdA si po štyroch rozdelia miesta v dvoch rôznych frakciách EP. Avšak vzhľadom na to, že Wilders pred voľbami tvrdil, že ide o súboj medzi ním a Timmermansom, sú výsledky volieb preňho prehrou, poznamenáva DutchNews.nl.
V percentuálnom vyjadrení bol rozdiel medzi PVV a Ľavicovou alianciou takmer štyri body oproti vlaňajším parlamentným voľbám v prospech opozície. Aj preto Timmermans voľby prezentuje ako víťazstvo, hoci ním vedená koalícia ako celok bude mať v EP o jedno kreslo menej ako doteraz a labouristi stratia dvoch členov vo frakcii socialistov a demokratov (S&D).
DutchNews.nl pripomenul, že sa nepotvrdilo očakávané "zemetrasenie" v EP, teda veľký nárast krajnej pravice v celej Európe. To uľahčuje súčasnej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) boj o druhé funkčné obdobie, aj keď platí, že vnútrostranícky bude čeliť silnejšej skupine ultrakonzervatívnych strán.
V prípade Holandska ide napríklad o Roľnícko-občianske hnutie (BBB), ktoré sa hlási do EPP, zároveň však žiada oslabenie kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody. Do EPP sa hlási aj rovnako euroskeptická Reformovaná politická strana (SGP) a bez problémov pre ľudovcov sa javí iba Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorá však bude mať len jeden mandát v EP.
Holandské strany, ktoré stavili na proeurópskosť, obsadili 21 z 31 kresiel - tri získali aj kresťanskí demokrati (CDA), dve celoeurópska strana Volt a jeden Strana za práva zvierat (PvdD).
Podľa DutchNews.nl Holandsku hrozí rozpor medzi ambíciami novej pravicovej koaličnej vlády a politikou EÚ. Koaličná dohoda totiž obsahuje taký súbor požiadaviek na migračnú a poľnohospodársku politiku EÚ, ktoré Haag dostanú do konfrontácie s Bruselom.
Štyri koaličné strany v eurovoľbách celkovo získali menej ako 40 percent hlasov, čo môže naznačiť určitý odklon voličských priorít od jesene 2023.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
