Štrasburg 5. júna (TASR) - Od roku 1979 volia občania Európskej únie každých päť rokov poslancov a poslankyne Európskeho parlamentu (EP). Síce existujú spoločné zásady, ktoré musia členské krajiny pri riadení volieb uplatňovať, existuje aj množstvo rozdielov. TASR prináša na základe oficiálnej stránky EÚ venovanej voľbám do EP stručný prehľad odlišností medzi krajinami v nadchádzajúcich eurovoľbách, ktoré sa uskutočnia 6.-9. júna.

Termín i počet dní, kedy občania jednotlivých krajín prichádzajú k volebným urnám sa v jednotlivých štátoch rôznia z dôvodu ich volebných tradícií. Hlasovanie sa začne vo štvrtok 6. júna v Holandsku. Nasledujúci deň sa eurovoľby uskutočnia v Írsku a v sobotu v Lotyšsku, na Slovensku a Malte. Až v 20 členských krajinách Únie volia občania svojich zástupcov v nedeľu 9. júna. V dvoch štátoch sa uskutočnia voľby počas dvoch dní, konkrétne 7.-8. júna v Česku a 8.-9. júna v Taliansku. Ako informuje oficiálna stránka, z tohto dôvodu budú známe prvé výsledky až v nedeľu večer, keď sa uzavrú volebné miestnosti vo všetkých krajinách.

Ďalším rozdielom medzi niektorými štátmi je vek, od ktorého môžu Európania voliť. V Belgicku, Nemecku, Rakúsku a na Malte, môžu občania Únie hlasovať už od 16 rokov, v Grécku je veková hranica posunutá o rok neskôr. Zvyšok krajín EÚ vrátane Slovenska má vekovú hranicu nastavenú na 18 rokov. Líši sa aj minimálna veková hranica na kandidatúru - zatiaľ čo v Španielsku môžu kandidovať za europoslancov 18-roční, tak na Slovensku a v Česku sa limit posúva na 21 rokov. V Grécku a Taliansku sa kandidáti môžu o post europoslanca uchádzať až od 25 rokov.

Účasť vo voľbách je vo väčšine krajín dobrovoľná. Povinnosť voliť majú občania v Belgicku, Bulharsku, Luxembursku a s viacerými výnimkami aj v Grécku. V Belgicku a Luxembursku hrozí za neúčasť pokuta a tieto krajiny zaznamenávajú v eurovoľbách aj najvyššiu účasť - v roku 2019 to bolo 88,47 percenta a 84,24 percenta, zatiaľ čo priemer všetkých krajín bol 50,66 percenta, vyplýva z informácií zverejnených na stránke EP.

Väčšina členských štátov povoľuje voľbu zo zahraničia, či už poštou alebo na ambasáde a konzuláte iného štátu. To neplatí pre Slovensko, Česko, Maltu a Írsko. V Estónsku budú môcť občania voliť aj cez internet, pričom elektronické hlasovanie je možné od 3. do 8. júna.

Vo voľbách do EP sa využíva systém pomerného zastúpenia. To znamená, že počet zvolených členov každej strany závisí od podielu volebných hlasov, ktoré strany získali. Vo väčšine štátov vrátane Slovenska môžu podľa informácií na stránke EP voliči prideliť preferenčné hlasy s cieľom zmeniť poradie mien na zozname kandidátov vybranej strany. V šiestich krajinách (Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko, Maďarsko a Rumunsko) však nie je možné prideliť preferenčný hlas. Na Malte a v Írsku voliči uvádzajú kandidátov v poradí podľa priority.

Európska únia sa dlhodobo snažila o zavedenie jednotného volebného systému, avšak neúspešne. V súčasnosti sa podarilo dospieť do situácie, kedy sú postupy konania volieb do EP určované európskymi právnymi normami, ktoré vymedzujú spoločné pravidlá pre všetky členské štáty, a zároveň národnými predpismi. Spoločnými zásadami sú - voľby sa konajú počas štyroch dní (od štvrtka do nedele), počet poslancov EP zvolených za politickú stranu je úmerný počtu hlasov, ktoré získala, občania EÚ s trvalým pobytom v inej krajine EÚ môžu voliť a kandidovať v tejto krajine a každý občan môže voliť len raz.