EP upozornil, že podľa správ Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií dezinformační aktéri z EÚ aj mimo nej sa snažia oslabiť integritu volebného procesu.
Autor TASR
Brusel 6. júna (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok oznámil, že inštitúcie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane volieb do Európskeho parlamentu pred dezinformáciami a manipuláciou s informáciami, uvádza spravodajca TASR.
EP upozornil, že podľa správ Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií dezinformační aktéri z EÚ aj mimo nej sa snažia oslabiť integritu volebného procesu, dôveru v demokratické procesy a prehĺbiť polarizáciu v spoločnosti. Rovnako aj ďalšie inštitúcie, orgány, aktéri občianskej spoločnosti a overovatelia faktov, ako je Európska sieť pre normy na kontrolu faktov a EUvsDisinfo, v posledných mesiacoch poukázali na početné pokusy o zavádzanie voličov manipulovanými informáciami.
Dezinformační aktéri šírili nepravdivé informácie o tom, ako voliť, odrádzali občanov od hlasovania alebo sa snažili privlastniť si kontroverzné témy počas kampane. Pokusy o zavádzanie spočívajú v zaplavení informačného priestoru množstvom nepravdivých a zavádzajúcich informácií s cieľom prisvojiť si verejnú debatu. Manipulácie s informáciami sa často zameriavajú na významných politikov a častým terčom dezinformácií sú kroky EÚ pri podpore Ukrajiny, v zavádzaní Európskej zelenej dohody alebo v oblasti migrácie.
K šíreniu dezinformácií sú využívané siete falošných účtov aj falošné médiá, čo potvrdili aj nedávne odhalenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Vyšetrovacia správa fínskej softvérovej spoločnosti Check First nedávno zdokumentovala, ako podozrivé účty kontaktovali vyše 800 overovateľov faktov a médií vo viac ako 75 krajinách – s cieľom preťažiť ich falošnými informáciami, vyčerpať ich zdroje a pokúsiť sa ich presvedčiť, aby dezinformácie šírili prostredníctvom ich vyvracania.
Reakcia EÚ na dezinformácie sa sústreďuje na viacero prvkov. Snaží sa tvoriť politiku na posilnenie demokracie, sťažiť dezinformačným aktérom zneužívanie online platforiem či chrániť novinárov a pluralitu médií.
EÚ založila webovú stránku venovanú eurovoľbám s časťou "Slobodné a spravodlivé voľby", zverejnila sériu videí EP vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktoré informujú verejnosť o technikách využívaných dezinformačnými aktérmi na klamanie ľudí, aj leták s desiatimi nápadmi, ako bojovať proti dezinformáciám. Eurokomisia pripravila súbor nástrojov pre učiteľov o tom, ako odhaľovať dezinformácie a bojovať proti nim, a existuje aj spoločná kampaň na sociálnych médiách vysielaná v celej EÚ, ktoré zvyšuje informovanosť o rizikách dezinformácií pred eurovoľbami.
Proti šíreniu dezinformácií je zameraný aj zákon o digitálnych službách, ktorý od digitálnych platforiem vyžaduje, aby posúdili a zmierňovali riziká súvisiace s ochranou volebných procesov, zákon o umelej inteligencii a tiež zákon o transparentnosti a politickej reklame.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
EP upozornil, že podľa správ Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií dezinformační aktéri z EÚ aj mimo nej sa snažia oslabiť integritu volebného procesu, dôveru v demokratické procesy a prehĺbiť polarizáciu v spoločnosti. Rovnako aj ďalšie inštitúcie, orgány, aktéri občianskej spoločnosti a overovatelia faktov, ako je Európska sieť pre normy na kontrolu faktov a EUvsDisinfo, v posledných mesiacoch poukázali na početné pokusy o zavádzanie voličov manipulovanými informáciami.
Dezinformační aktéri šírili nepravdivé informácie o tom, ako voliť, odrádzali občanov od hlasovania alebo sa snažili privlastniť si kontroverzné témy počas kampane. Pokusy o zavádzanie spočívajú v zaplavení informačného priestoru množstvom nepravdivých a zavádzajúcich informácií s cieľom prisvojiť si verejnú debatu. Manipulácie s informáciami sa často zameriavajú na významných politikov a častým terčom dezinformácií sú kroky EÚ pri podpore Ukrajiny, v zavádzaní Európskej zelenej dohody alebo v oblasti migrácie.
K šíreniu dezinformácií sú využívané siete falošných účtov aj falošné médiá, čo potvrdili aj nedávne odhalenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Vyšetrovacia správa fínskej softvérovej spoločnosti Check First nedávno zdokumentovala, ako podozrivé účty kontaktovali vyše 800 overovateľov faktov a médií vo viac ako 75 krajinách – s cieľom preťažiť ich falošnými informáciami, vyčerpať ich zdroje a pokúsiť sa ich presvedčiť, aby dezinformácie šírili prostredníctvom ich vyvracania.
Reakcia EÚ na dezinformácie sa sústreďuje na viacero prvkov. Snaží sa tvoriť politiku na posilnenie demokracie, sťažiť dezinformačným aktérom zneužívanie online platforiem či chrániť novinárov a pluralitu médií.
EÚ založila webovú stránku venovanú eurovoľbám s časťou "Slobodné a spravodlivé voľby", zverejnila sériu videí EP vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktoré informujú verejnosť o technikách využívaných dezinformačnými aktérmi na klamanie ľudí, aj leták s desiatimi nápadmi, ako bojovať proti dezinformáciám. Eurokomisia pripravila súbor nástrojov pre učiteľov o tom, ako odhaľovať dezinformácie a bojovať proti nim, a existuje aj spoločná kampaň na sociálnych médiách vysielaná v celej EÚ, ktoré zvyšuje informovanosť o rizikách dezinformácií pred eurovoľbami.
Proti šíreniu dezinformácií je zameraný aj zákon o digitálnych službách, ktorý od digitálnych platforiem vyžaduje, aby posúdili a zmierňovali riziká súvisiace s ochranou volebných procesov, zákon o umelej inteligencii a tiež zákon o transparentnosti a politickej reklame.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)