Banská Bystrica (TASR) – Banskobystrickí futbalisti sa v najvyššej súťaži predstavili doma na Štiavničkách po dlhých siedmich rokoch. V 4. kole Fortuna ligy privítali v stredoslovenskom derby vicemajstrovský Ružomberok a na štadión pod Urpínom zavítalo viac než tri a pol tisíc ľudí.

Potešil ich už úvodný rýchly gól Dukly v tretej minúte a polčasový stav 2:0 dával prísľub, že by sa mohla premiéra Banskobystričanom výsledkovo vydariť. Opak bol však pravdou. Liptáci otočili zápas za trinásť minút v rozpätí 73. až 86. minúty a z 2:0 bolo razom 2:3. „Nie sme spokojní. Zápas sme mali celkom dobre rozohraný. Viac než sedemdesiat minút bol stav na ihrisku 2:0, tak je samozrejmé, že ten zápas sme mali dohrať lepšie. Víťazne až do konca. Je kruté, keď vám dá súper tri góly za necelých pätnásť minút,“ neskrýval sklamanie strelec prvého gólu Banskej Bystrice David Depetris.

Bývalý slovenský reprezentant považoval za kľúčový práve znižujúci gól Ružomberka, o ktorý sa postaral vlastencom jeho spoluhráč Pišoja. „Ružomberčania sa dostali práve kontaktným gólom na 2:1 do hry, hoci druhý polčas neboli dovtedy poriadne pri šestnástke. Zrazu išli do rizika, dostavila sa penalta, bolo 2:2 a už bol znovu zápas otvorený. Rozhodujú malé detaily, ale poviem i s rešpektom, že sme mali vyhrať tento duel. V prvom polčase sme mali veľa šancí, hrali sme dobre v bloku, boli sme koncentrovaní, chodili sme aj do protiútokov a mohli sme dať nielen dva, ale aj štyri góly. Na keby sa však nehrá. Už 2:0 bol dobrý výsledok, len škoda, že to tak v závere dopadlo. Musíme sa teraz pozerať dopredu a zvládnuť ďalšie zápasy,“ dodal argentínsky útočník so slovenským pasom.

Depetris nezabudol pochváliť ani divákov. "Vytvorili nám super kulisu. Dúfam, že budú v takomto hojnom počte chodiť stále na štadión a my sa im určite budeme snažiť za to odvďačiť. Aj proti Ružomberku celý náš tím bojoval, ukázali sme hru srdcom. Výsledok nebol taký, aký sme čakali, ale chcem veľmi pekne poďakovať ľuďom, že nám prišli fandiť.“

Prvý domáci duel aktuálnej sezóny sa ťažko hodnotil aj druhému strelcovi v banskobystrickom mužstve Ľubomírovi Willwéberovi: „Okrem tých pätnástich minút, počas ktorých nám dal Ružomberok tri góly, sme boli celý zápas lepší. V prvom polčase sme mohli dať aj štyri góly. Mali sme určite viac vyložených šancí, takže strašne ma to mrzí a určite aj celú kabínu. Neviem, čo sa stalo počas tých spomínaných pätnástich minút. Možno to bolo zapríčinené slabšou koncentráciou, malým poľavením, ale nemyslím si, že by niečo niekto schválne vypustil. Možno ´šťastíčko´ nám ušlo, neviem. Musíme si to prebrať na videu a uvidíme. Máme skúsený tím, ak vyhrávame 2:0 polčas, tak v tom druhom si to musíme jednoznačne postrážiť.“

Ani Willwéber neopomenul skvelých divákov na Štiavničkách: „Boli úžasní. Bol som pri tom, keď Dukla vypadávala do druhej ligy, čo nebolo príjemné, ale teraz to bol krásny návrat po siedmich rokoch. Len ma mrzí, že návrat sme neoslávili víťazstvom. Dúfame, že v ďalších zápasoch sa nám to už podarí.“

O skvelý obrat pod Urpínom sa postaral najmä striedajúci hráč Ružomberčanov Marko Kelemen. Na ihrisko prišiel v 66. minúte a vyrobil prvý gól, pričom tretí víťazný sám strelil. "Verili sme až do samého konca, že tento zápas môžeme zvládnuť. Som rád, že môj gól bol víťazný. Netrénoval som skoro celý týždeň. Pre zdravotné problémy som sa pripravoval mimo. Tréner sa ma opýtal pred zápasom, či zvládnem dvadsať – tridsať minút. Ja som chcel chalanom pomôcť a vyšlo to,“ prezradil útočník Liptákov, ktorý sa pri prvom aj treťom góle presadil popri obrancovi Dukly Mariánovi Pišojovi. „Ja sa s ´Piškótom´ poznám už dlhšie, boli sme spolu aj v reprezentácii. Možno si ma nepostrážil a ja som nejako utiekol. Našťastie som dal aj góly, takže super.“

Duel pod Urpínom bol špecifický pre stredopoliara Liptákov Filipa Lichého. Narodil sa totiž v Banskej Bystrici a až do svojich šestnástich rokov pôsobil v Dukle. Po skvelom obrate netajil ani osobné pocity: „Takýto priebeh zápasu asi nečakal nikto. Nevyvíjalo sa to podľa našich predstáv, no ukázala sa víťazná mentalita nášho mužstva. Ťahali sme jeden za druhého a zomkli sme sa. Pre mňa to bolo špecifické, vyrastal som v Banskej Bystrici, jedenásť rokov som za Duklu hral. Boli to pre mňa krásne emócie na krásnom štadióne. Zvíťazili sme, takže pre mňa to nemôže byť lepšie, než práve takýto návrat.“