Tigre 25. novembra (TASR) - Legendárny argentínsky futbalista Diego Maradona zomrel v stredu vo veku 60 rokov. Potvrdil to hovorca jeho rodiny. Podľa argentínskych médií bolo príčinou úmrtia zlyhanie srdca, presné okolnosti určí až pitva. Mala by sa uskutočniť ešte v priebehu stredy, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na štátne zastupiteľstvo.
Na archívnej snímke z 29. júna 1986 kapitán Argentíny Diego Maradona drží nad hlavou trofej po výhre 3:2 nad Západným Nemeckom vo finále svetového šampionátu vo futbale v Mexico City. Svetový šampionát odštartuje vo štvrtok 14. júna 2018 o 17.00 h v Moskve otváracím zápasom Rusko - Saudská Arábia.Foto: Archív TASR
Majster sveta zo šampionátu 1986 v Mexiku a vicemajster sveta z roku 1990 v Taliansku zomrel podľa denníka Clarin v stredu ráno miestneho času v argentínskom meste Tigre. Prezident Argentíny Alberto Fernandez vyhlásil trojdňový štátny smútok v juhoamerickej krajine. Počas neho bude od štvrtka do soboty telo Maradonu vystavené v prezidentskom paláci v Buenos Aires. "Verejnosť si tak bude môcť prísť uctiť nášho športového hrdinu," uviedol podľa AFP hovorca prezidenta Mario Huck.
Maradona iba nedávno podstúpil chirurgický zákrok na odstránenie krvnej zrazeniny v mozgu. Pred zákrokom ho hospitalizovali s príznakmi depresie, anémiou a dehydratáciou. Kliniku Olivos opustil 12. novembra.
Jeden z najlepších futbalistov histórie obliekal dresy Argentinos Juniors, Bocy Juniors, FC Barcelona, SSC Neapol, FC Sevilla a na sklonku kariéry Newell's Old Boys a opäť Bocy Juniors. S Neapolom dosiahol dva ligové tituly (1987, 1990), vyhral Taliansky pohár (1987), taliansky Superpohár (1990) a v roku 1989 aj Pohár UEFA. Maradona bol niekoľko desaťročí najlepším strelcom Neapola so 115 presnými zásahmi v 259 zápasoch. V roku 2017 ho prekonal Marek Hamšík. Za Argentínu odohral 91 zápasov a strelil v nich 34 gólov.
Argentínska futbalová legenda Diego Maradona na stretnutí s novinármi po prichode do Neapola 4. júla 2017.Foto: TASR/AP
V roku 1992 odišiel z Neapola do španielskej Sevilly. Predstavil sa aj na MS v USA v roku 1994, ale odohral len dva zápasy, neprešiel totiž testom na efedrín. Zo Sevilly odišiel do Newell's Old Boys, z ktorého sa po dvoch rokoch vrátil do Bocy Juniors, za ktorú hrával do roku 1997. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner, v rokoch 2008 až 2010 viedol aj národný tím Argentíny. Pred svojou smrťou bol kormidelníkom argentínskeho klubu Gimnasia y Esgrima La Plata.
Argentínska futbalová legenda Diego Maradona zdraví ľudí na konci predvolebnej kampane venezuelského prezidentského kandidáta Nicolása Madura 11. apríla 2013 v Caracase.Foto: TASR/AP
Mal 15 rokov, keď debutoval v najvyššej argentínskej súťaži a v 16-tich rokoch už reprezentoval Argentínu. Na majstrovstvách sveta sa prvýkrát predstavil v roku 1982 v Španielsku a o štyri roky neskôr v Mexiku už ako kapitán priviedol svoju krajinu k titulu svetových šampiónov. Na tomto finálovom turnaji sa jeho góly vo štvrťfinále proti Anglicku zapísali do histórie futbalu.
Na archívnej snímke z 22. júna 1986 argentínsky futbalista Diego Maradona (vľavo) strieľa brankárovi Anglicka Petrovi Shiltonovi prvý zo svojich dvoch gólov vo štvrťfinále majstrovstiev sveta Mexiko - Anglicko na Aztéckom štadióne v Mexico City. ZAUJÍMAVOSŤ: Toto bol deň "Božej ruky", keď argentinský útočník Diego Maradona pomocou ľavej ruky prekonal anglického brankára Shiltona. Rozhodca gól v rozpore s pravidlami uznal a Argentína vyhrala 2:1 a postúpila do semifinále. Gól a celý zápas vošli do futbalovej histórie.Foto: TASR/AP
Maradona sa narodil 30. októbra 1960 na chudobnom predmestí Buenos Aires vo štvrti Villa Fiorita. So svojimi troma sestrami a dvoma bratmi vyrastal v skromných podmienkach a väčšinu času trávil na ulici, kde už ako malý chlapec predvádzal futbalové finesy. Jeho nadanie si práve priamo na ulici všimol tréner detského tímu Estrella Roja. Z mládežníckeho tímu sa v roku 1976 prepracoval do klubu Argentinos Juniors a už vo veku 15 rokov hral v najvyššej argentínskej súťaži. Za Argentinos Juniors odohral 166 zápasov, v ktorých strelil 116 gólov.
Diego Armando Maradona, archívna snímka.Foto: TASR/AP
Výkony v lige mu priniesli aj nomináciu do argentínskej reprezentácie, v ktorej debutoval vo februári 1977 proti Maďarsku. Prvý gól za národný tím dal proti Škótsku v roku 1979. V tom istom roku sa predstavil aj na futbalových majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v Japonsku, ktoré Argentína vyhrala.
V roku 1981 prestúpil do Bocy Juniors, s klubom získal hneď vo svojej prvej sezóne ligový titul, keď v 42 dueloch nastrieľal 28 gólov. Po ligovom úspechu nechýbal Maradona ani v reprezentačnom výbere Argentíny na MS v Španielsku v roku 1982. Argentína neobhájila titul z roku 1978, ale Maradona, ktorý odohral všetkých päť stretnutí, upútal pozornosť predstaviteľov FC Barcelona. Ako 22-ročný sa dostal za vtedy rekordnú sumu 7,6 miliónov dolárov do katalánskeho veľkoklubu. V Barcelone vydržal dva roky, v sezóne 1982/1983 získal s klubom Španielsky pohár.
Barcelona predala Maradonu za vtedy rekordnú sumu viac ako 10 miliónov dolárov do SSC Neapol. Pre Maradonu pôsobenie v talianskej najvyššej súťaži znamenalo zlaté obdobie jeho klubovej kariéry. Talianskemu futbalu do jeho príchodu vládli kluby ako Inter Miláno, AC Miláno, Juventus Turín či AS Rím. Vďaka výkonom fenomenálneho Argentínčana sa však neapolskému klubu podarilo naštrbiť ich dominanciu. Dosiahol dva ligové tituly (1987, 1990), vyhral Taliansky pohár (1987), taliansky Superpohár (1990) a v roku 1989 aj Pohár UEFA. Maradona bol niekoľko desaťročí najlepším strelcom Neapola so 115 presnými zásahmi v 259 zápasoch. V roku 2017 ho prekonal Marek Hamšík. Súčasný kapitán slovenskej reprezentácie pred odchodom do Číny nastrieľal za SSC 121 gólov, odohral však dvojnásobnú porciu zápasov ako Maradona (520). Novým rekordérom v počte dosiahnutých gólov za Neapol je Dries Mertens, ktorý v klube stále pôsobí. Momentálne je bilancia belgického ofenzívneho futbalistu 127 gólov v 327 zápasoch.
Okrem klubových úspechov v Neapole sa Maradona zapísal do histórie aj na svetovom šampionáte v roku 1986. Ako kapitán priviedol Argentínu k titulu majstrov sveta, pričom v Mexiku strelil dva góly, ktoré vošli do dejín. Dal ich vo štvrťfinále proti Anglicku v priebehu štyroch minút. Prvým z nich bol moment, ktorý si svet pamätá ako Božia ruka. Sám Maradona totiž o kontroverznom góle povedal, že to bol gól, pri ktorom zahrala "trošku Maradonova hlava a trošku Božia ruka". Druhý presný zásah dal po sóle cez polovicu ihriska, pri ktorom obohral nielen štyroch anglických obrancov, ale aj brankára Petra Shiltona.
Maradonu však nesprevádzali len úspechy, ale aj aféry a škandály. V závere pôsobenia v Neapole mal problémy s alkoholom a kokaínom. Vynechával tréningy, dostával od klubu pokuty, priberal a strácal formu. V Taliansku sa stal kontroverznou postavou aj po zverejnení fotografií, na ktorých bol s predstaviteľmi neapolskej mafie. Napriek problémom viedol ako kapitán Argentínu aj na MS v Taliansku v roku 1990. Tá sa dostala až do finále, v ktorom podľahla Nemecku 0:1.
Bývalé futbalové eso Argentínčan Diego Maradona pózuje so synom Javieritom kubánskeho atléta Javiera Sotomayora v Havane 17.septembra 2000.Foto: TASR/AP
Po svetovom šampionáte odišiel v roku 1992 z Neapola do španielskej Sevilly. Predstavil sa aj na MS v USA v roku 1994, ale odohral len dva zápasy, neprešiel totiž testom na efedrín. Zo Sevilly odišiel do Newell's Old Boys, z ktorého sa po dvoch rokoch vrátil do Bocy Juniors, za ktorú hrával do roku 1997.
Svetovú verejnosť zaujal aj priateľstvami s Hugom Chávezom či Fidelom Castrom. Neustále aj priberal na váhe, preto v roku 2005 podstúpil operáciu žalúdka, po ktorej sa jeho váha čiastočne upravila.
V rokoch 2008-2010 pôsobil ako reprezentačný tréner Argentíny, s ktorou sa v roku 2010 predstavil aj na MS v Juhoafrickej republike, kde po štyroch víťazstvách mužstvo prehralo vo štvrťfinále s Nemeckom 0:4.
Na archívnej snímke z 25. novembra 2016 argentínska futbalová legenda Diego Maradona.Foto: TASR/AP
Narodeninový deň oslávil Maradona v domácej karanténe, v ktorej sa ocitol po tom, ako jeho blízky spolupracovník javil príznaky ochorenia COVID-19. Argentínsky futbalový velikán a v tom čase tréner klubu Gimnasia y Esgrima La Plata totiž patril do rizikovej skupiny ľudí. Mal nielen nadváhu, ale počas svojho života prekonal dva infarkty a ochorel aj na hepatitídu.
