Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do Siene slávy ho v sobotu zapísali ako 28. v poradí. Zaskočilo ma to, je to veľký vekový nepomer. Ostatní laureáti sú oveľa starší, akurát Robo Švehla je môj ročník, skonštatoval.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) - Zdena Cígera uvedenie do Siene slávy slovenského hokeja zaskočilo, no na druhej strane aj veľmi potešilo. Po bohatej kariére zavesil korčule na klinec a teraz sa už tretí rok venuje výchove mladých talentov.
Do Siene slávy ho v sobotu zapísali ako 28. v poradí. "Zaskočilo ma to, je to veľký vekový nepomer. Ostatní laureáti sú oveľa starší, akurát Robo Švehla je môj ročník. Ale som veľmi milo prekvapený a teším sa. Takúto poctu by chcel každý," uviedol Cíger, ktorý má na konte bronzové medaily z MS v drese československej (1989, 1990) aj slovenskej reprezentácie (2003).
Štyridsaťštyriročný bývalý útočník odštartoval kariéru v Dukle Trenčín. V roku 1990 odišiel do zámorskej NHL, v ktorej obliekal dresy New Jersey Devils, Edmonton Oilers, New York Rangers a Tampy Bay Lightning. Po návrate do rodnej krajiny pôsobil v Slovane Bratislava. "Belasých" neskôr viedol aj ako tréner. Zahral si na siedmych majstrovstvách sveta a aj na zimných olympijských hrách v roku 1998.
"Počas hokejovej kariéry je veľmi veľa príjemných aj nepríjemných vecí, takže neviem, či dokážem vyzdvihnúť nejakú najlepšiu udalosť. Teraz je pre mňa veľmi dôležité toto ocenenie, je to veľká pocta a treba sa z toho tešiť. Vedel som, že sem pôjdem, ale nevedel som, či som len nominovaný, alebo či už som tam. Takže teraz sa z toho veľmi teším," uviedol Cíger.
Počas sobotňajšieho slávnostného ceremoniálu mu priamo z pódia pogratuloval aj celkový víťaz ankety Hokejista roka Marián Gáborík. "Určite ma to potešilo. Vždy je radosť stretnúť sa týmito chalanmi, aj keď už to nie je tak často, ako keď sme proti sebe hrali. Každý si už niečo prežil a som rád, že keď sa spolu stretneme, zaspomíname si na spoločné zážitky. Napríklad na súboje Trenčína so Slovanom počas výluky, to bola perfektná sezóna, zápasy mali veľmi vysokú úroveň," uviedol Cíger.
Posledné tri roky sa venuje výchove mladých hokejistov z rodín, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť výstroj, zaplatiť poplatok v klube, alebo na štadióne. "Začal som to robiť aj pre to, že sa dlhé roky zaoberáme nedostatkom hráčov, nevenujeme sa mládeži toľko, koľko by sme mali. Hokej nás teší a reprezentuje vo svete, mali by sme udržať úroveň. Keď som s týmto projektom začínal, nevedel som, ako to bude. Bolo to úplne spontánne. Keď to zhodnotím po troch rokoch, tak sa stále posúvame a stále zlepšujeme. Chcem spraviť všetko pre to, aby sa tie decká, ktoré začali pred troma rokmi pri mne, dostali čo najďalej. Napĺňa ma to. Dáva mi energiu, keď jedného dňa zistím, že idú hrať nejaký zápas, že sú platní hráči a niečo sa im podarí. Teší ma, keď ma poslúchajú a stále sa zlepšujú," dodal.
Do Siene slávy ho v sobotu zapísali ako 28. v poradí. "Zaskočilo ma to, je to veľký vekový nepomer. Ostatní laureáti sú oveľa starší, akurát Robo Švehla je môj ročník. Ale som veľmi milo prekvapený a teším sa. Takúto poctu by chcel každý," uviedol Cíger, ktorý má na konte bronzové medaily z MS v drese československej (1989, 1990) aj slovenskej reprezentácie (2003).
Štyridsaťštyriročný bývalý útočník odštartoval kariéru v Dukle Trenčín. V roku 1990 odišiel do zámorskej NHL, v ktorej obliekal dresy New Jersey Devils, Edmonton Oilers, New York Rangers a Tampy Bay Lightning. Po návrate do rodnej krajiny pôsobil v Slovane Bratislava. "Belasých" neskôr viedol aj ako tréner. Zahral si na siedmych majstrovstvách sveta a aj na zimných olympijských hrách v roku 1998.
"Počas hokejovej kariéry je veľmi veľa príjemných aj nepríjemných vecí, takže neviem, či dokážem vyzdvihnúť nejakú najlepšiu udalosť. Teraz je pre mňa veľmi dôležité toto ocenenie, je to veľká pocta a treba sa z toho tešiť. Vedel som, že sem pôjdem, ale nevedel som, či som len nominovaný, alebo či už som tam. Takže teraz sa z toho veľmi teším," uviedol Cíger.
Počas sobotňajšieho slávnostného ceremoniálu mu priamo z pódia pogratuloval aj celkový víťaz ankety Hokejista roka Marián Gáborík. "Určite ma to potešilo. Vždy je radosť stretnúť sa týmito chalanmi, aj keď už to nie je tak často, ako keď sme proti sebe hrali. Každý si už niečo prežil a som rád, že keď sa spolu stretneme, zaspomíname si na spoločné zážitky. Napríklad na súboje Trenčína so Slovanom počas výluky, to bola perfektná sezóna, zápasy mali veľmi vysokú úroveň," uviedol Cíger.
Posledné tri roky sa venuje výchove mladých hokejistov z rodín, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť výstroj, zaplatiť poplatok v klube, alebo na štadióne. "Začal som to robiť aj pre to, že sa dlhé roky zaoberáme nedostatkom hráčov, nevenujeme sa mládeži toľko, koľko by sme mali. Hokej nás teší a reprezentuje vo svete, mali by sme udržať úroveň. Keď som s týmto projektom začínal, nevedel som, ako to bude. Bolo to úplne spontánne. Keď to zhodnotím po troch rokoch, tak sa stále posúvame a stále zlepšujeme. Chcem spraviť všetko pre to, aby sa tie decká, ktoré začali pred troma rokmi pri mne, dostali čo najďalej. Napĺňa ma to. Dáva mi energiu, keď jedného dňa zistím, že idú hrať nejaký zápas, že sú platní hráči a niečo sa im podarí. Teší ma, keď ma poslúchajú a stále sa zlepšujú," dodal.
