Prečítajte si glosu Juraja Soviara.
Autor Juraj Soviar
Nie som numerológ, takže neviem čo presne znamená číslo 99. No rozhodne viem, čo znamená linka bratislavskej MHD s týmto číslom. Hneď z kraja týždňa, rovno na jeho štartovnej ploche vám zaručí taký adrenalín, že sa s ním môžete veľmi štedro podeliť. S kým? Jedine s tými, ktorých sa to bytostne dotýka. Bežný smrteľník, ktorý pravidelne využíva ,,komfortné“ služby tohto spoja zo samého konca sveta pri známom petržalskom jazere, je obdarovaný samozrejmým vynechaním jedného spoja v rannej špičke takmer denne. Bez bázne a hany. Bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Podotýkam, že v čase medzi šiestou a siedmou hodinou rannou určite bežný smrteľník necestuje do nákupných centier, do kina, či na koncert. Ale do práce. A tam sa s vami nadriadený po vami nezavinenom neskorom príchode na pracovisko nijako nemazná. Bez vlastného pričinenia mu nahráte na smeč a pekný začiatok týždňa máme za sebou.
Ak by šlo iba o ojedinelý, či jediný poklesok zo strany bratislavskej MHD, mávli by sme nad tým rukou. Druhý dôvod na stúpanie hladiny adrenalínu v tomto prípade je ten, že sa vašimi podnetmi vôbec nikto nezaoberá. Všetko funguje systémom hrachu na stenu, alebo starej známej lampárne. A to sme v našom hlavnom meste ešte iba na počiatku rozsiahlych dopravných obmedzení. Neviem, či máme vstávať v nekresťanskom čase, kedy ešte aj vodiči MHD sladko spia, aby sme to ráno bez týchto šokových bonusov v pohode stíhali. Alebo si kúpiť v hračkárstve sklenenú guľu, pred spaním ňou zatriasť a zistiť, či ten alebo iný spoj jednoducho nepríde.
Dejový oblúk tohto milého športu sa končí po 21. hodine, kedy rovnako nemáte šancu dostať sa späť. Po vlastných to áno. Pretože si vybraná linka vyhodí nápis vozovňa a vy sa môžete ísť kĺzať. Po neosvetlenom chodníku, vedľa ktorého sa tiahne v húštinách raj narkomanov a bezdomovcov. Vyviaznuť so zdravou kožou je zázrak. A aby sme sa nenudili a nevychádzali z cviku, môžeme si pred spaním zistiť veštbu tej hračkárskej vešteckej gule...
Ak by šlo iba o ojedinelý, či jediný poklesok zo strany bratislavskej MHD, mávli by sme nad tým rukou. Druhý dôvod na stúpanie hladiny adrenalínu v tomto prípade je ten, že sa vašimi podnetmi vôbec nikto nezaoberá. Všetko funguje systémom hrachu na stenu, alebo starej známej lampárne. A to sme v našom hlavnom meste ešte iba na počiatku rozsiahlych dopravných obmedzení. Neviem, či máme vstávať v nekresťanskom čase, kedy ešte aj vodiči MHD sladko spia, aby sme to ráno bez týchto šokových bonusov v pohode stíhali. Alebo si kúpiť v hračkárstve sklenenú guľu, pred spaním ňou zatriasť a zistiť, či ten alebo iný spoj jednoducho nepríde.
Dejový oblúk tohto milého športu sa končí po 21. hodine, kedy rovnako nemáte šancu dostať sa späť. Po vlastných to áno. Pretože si vybraná linka vyhodí nápis vozovňa a vy sa môžete ísť kĺzať. Po neosvetlenom chodníku, vedľa ktorého sa tiahne v húštinách raj narkomanov a bezdomovcov. Vyviaznuť so zdravou kožou je zázrak. A aby sme sa nenudili a nevychádzali z cviku, môžeme si pred spaním zistiť veštbu tej hračkárskej vešteckej gule...