Novinka z vydavateľstva Slovart predstavuje viac než 40 rokov odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie, čo dokladujú ukážky v knihe.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Dvojjazyčnú publikáciu Stratená m(ÓDA)/Lost m(ODE) uviedli do života v stredu (19.4.) na výstave Nech šije! v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. "Kniha predchádzala výstave, bol to môj prvý cieľ počas štvorročného výskumu na Vysokej škole výtvarných umení," uviedla pre TASR autorka Zuzana Šidlíková.
Jej novinka z vydavateľstva Slovart predstavuje viac než 40 rokov odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie, čo dokladujú ukážky z dennej tlače a módnych magazínov, estetické ideály približujú módne fotografie. "Keď som začala pátrať po dobových materiáloch, rozhodla som sa venovať jednotlivé kapitoly aj závodom na výrobu konfekcie, keďže odevná konfekcia bola najdôležitejšia oblasť výroby," doplnila historička módy, ktorá v knihe neopomenula ani zákazkové šitie či individuálnu domácu kreativitu.
Výskum ju doviedol k zaujímavým číslam z čias plánovaného hospodárstva. "Bola som veľmi prekvapená obrovskou produkciou domácich odevných závodov, už len počet zamestnancov bol okolo päť- až sedemtisíc na jeden podnik, export z jednej kolekcie mohol byť okolo milión kusov, ktoré išli do krajín socialistickej cudziny. Ale postupne sa zvyšovali aj kvóty smerom na Západ. Štatistika zo Slovakotexu hovorila, že v rokoch 1979 a 1989 bol nárast exportu do socialistickej cudziny desaťnásobný a do kapitalistickej osemnásobný," priblížila mimoriadne silnú exportnú schopnosť odevného priemyslu bývalého Československa.
V prvej časti publikácie sa Šidlíková venuje móde v obraze: "Ilúziám, ktoré nám ponúkali módne časopisy, módna fotografia. Módna žurnalistika dávala priestor na rozvoj ďalších pracovných pozícií, nielen módnemu fotografovi, práci v redakcii. Popri tom vzniklo vývojové centrum, bola možnosť zamestnať sa pre návrhárky, krajčírky." Kniha sa zameriava na osobnosti, ktoré sa stratili v anonymnom prostredí slovenských odevných podnikov, a zachytáva mnohé príbehy a materiály z domácich zdrojov - návrhárok, editoriek, manekýnok či fotografov.
Jedna kapitola je venovaná autorskej móde a individualizovanému odevu - fenoménu, ktorý sa v slovenskej móde objavil v 80. rokoch. "Je to oblúk od 50. až do 80. rokov - od prísne stráženej módnej tvorby, ktorú sme chceli vybudovať odrezanú od západných vplyvov, postavenú výlučne na tisícových kusoch z konfekčných závodov," poznamenala autorka. Na otázku, či v období socializmu vôbec existovala módna scéna, ako ju poznáme dnes, zareagovala: "Ideológia v 50. rokoch neobľubovala slovo móda, skôr uprednostňovala pojem odievanie. Móda sa viazala s niečím pominuteľným, niečím, čo núti v kapitalistických časoch ku konzumu, to ideológia nepodporovala. Stavalo sa na kvalitnom, praktickom, funkčnom a jednoduchom odeve, ktorý je vyrábaný v mnohých sériách."
Neskôr sa vraj začalo priznávať, že módnym vplyvom západných centier nie je možné úplne uniknúť. "Kým v 40. a začiatkom 50. rokov bola západná móda tabu, v 60. rokoch sme už dokázali veľmi ticho na ňu nakúkať. V 70. rokoch sa dokonca organizovali konferencie, na ktorých sa verejne riešilo, prečo móda na Západe je taká chcená, a my stále nevieme na trendy nadviazať. V 80. rokoch sa tu začali rozvíjať prvé spolupráce aj s kapitalistickou cudzinou. Napríklad v roku 1981 bola nadviazaná prvá licenčná výroba značky Lee Cooper, džínsy a džínsové súpravy boli vyrábané v prešovských Odevných závodoch kapitána Nálepku," prezradila na margo zmien v odevnom priemysle v socialistickom Československu.
Šidlíková realizovala svoj výskum nielen v štátnych archívoch a štúdiom módnych a spoločenských periodík. Považuje ho hlavne za sociálny projekt, keďže vyhľadávala stretnutia s ľuďmi previazanými s dobovou módnou žurnalistikou. Hovorila nielen s tými, čo odevy fotografovali, navrhovali, vyrábali či predvádzali, ale aj s ľuďmi, ktorí ich nosili. Za najpodnetnejšie označila stretnutie s bývalými zamestnancami podniku Pleta v Banskej Štiavnici.
"Vďaka šikovnej pani ekonómke, ktorej sa podarilo zachrániť fotodokumentáciu produkcie od 50. až po 90. roky, môžeme dnes vidieť, asi ako bola zameraná výroba, čo je s môjho pohľadu zázrak, pretože v mnohých podnikoch, ktoré boli zlikvidované, sa nevieme dopátrať, aká bola výroba," dodala autorka knihy Stratená m(ÓDA) a kurátorka výstavy Nech šije!, ktorá je verejnosti prístupná v Esterházyho paláci v Bratislave do 20. augusta.
Zuzana Šidlíková vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a odevný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení. Absolvovala stáže na umeleckopriemyselných školách v Prahe, v nemeckom Kieli a Hamburgu. Pracovala ako redaktorka časopisu Designum v Slovenskom centre dizajnu. V súčasnosti pôsobí ako kurátorka zbierky módy a textilu v Slovenskom múzeu dizajnu v Bratislave. Je autorkou kníh Móda na Slovensku v medzivojnovom období (Slovart, 2015), Textilná tvorba a dizajn v 20. a 21. storočí (Slovart, 2013) a spoluautorkou knihy Móda na Slovensku, stručné dejiny odievania (Slovart, 2015).
Jej novinka z vydavateľstva Slovart predstavuje viac než 40 rokov odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie, čo dokladujú ukážky z dennej tlače a módnych magazínov, estetické ideály približujú módne fotografie. "Keď som začala pátrať po dobových materiáloch, rozhodla som sa venovať jednotlivé kapitoly aj závodom na výrobu konfekcie, keďže odevná konfekcia bola najdôležitejšia oblasť výroby," doplnila historička módy, ktorá v knihe neopomenula ani zákazkové šitie či individuálnu domácu kreativitu.
Výskum ju doviedol k zaujímavým číslam z čias plánovaného hospodárstva. "Bola som veľmi prekvapená obrovskou produkciou domácich odevných závodov, už len počet zamestnancov bol okolo päť- až sedemtisíc na jeden podnik, export z jednej kolekcie mohol byť okolo milión kusov, ktoré išli do krajín socialistickej cudziny. Ale postupne sa zvyšovali aj kvóty smerom na Západ. Štatistika zo Slovakotexu hovorila, že v rokoch 1979 a 1989 bol nárast exportu do socialistickej cudziny desaťnásobný a do kapitalistickej osemnásobný," priblížila mimoriadne silnú exportnú schopnosť odevného priemyslu bývalého Československa.
V prvej časti publikácie sa Šidlíková venuje móde v obraze: "Ilúziám, ktoré nám ponúkali módne časopisy, módna fotografia. Módna žurnalistika dávala priestor na rozvoj ďalších pracovných pozícií, nielen módnemu fotografovi, práci v redakcii. Popri tom vzniklo vývojové centrum, bola možnosť zamestnať sa pre návrhárky, krajčírky." Kniha sa zameriava na osobnosti, ktoré sa stratili v anonymnom prostredí slovenských odevných podnikov, a zachytáva mnohé príbehy a materiály z domácich zdrojov - návrhárok, editoriek, manekýnok či fotografov.
Jedna kapitola je venovaná autorskej móde a individualizovanému odevu - fenoménu, ktorý sa v slovenskej móde objavil v 80. rokoch. "Je to oblúk od 50. až do 80. rokov - od prísne stráženej módnej tvorby, ktorú sme chceli vybudovať odrezanú od západných vplyvov, postavenú výlučne na tisícových kusoch z konfekčných závodov," poznamenala autorka. Na otázku, či v období socializmu vôbec existovala módna scéna, ako ju poznáme dnes, zareagovala: "Ideológia v 50. rokoch neobľubovala slovo móda, skôr uprednostňovala pojem odievanie. Móda sa viazala s niečím pominuteľným, niečím, čo núti v kapitalistických časoch ku konzumu, to ideológia nepodporovala. Stavalo sa na kvalitnom, praktickom, funkčnom a jednoduchom odeve, ktorý je vyrábaný v mnohých sériách."
Neskôr sa vraj začalo priznávať, že módnym vplyvom západných centier nie je možné úplne uniknúť. "Kým v 40. a začiatkom 50. rokov bola západná móda tabu, v 60. rokoch sme už dokázali veľmi ticho na ňu nakúkať. V 70. rokoch sa dokonca organizovali konferencie, na ktorých sa verejne riešilo, prečo móda na Západe je taká chcená, a my stále nevieme na trendy nadviazať. V 80. rokoch sa tu začali rozvíjať prvé spolupráce aj s kapitalistickou cudzinou. Napríklad v roku 1981 bola nadviazaná prvá licenčná výroba značky Lee Cooper, džínsy a džínsové súpravy boli vyrábané v prešovských Odevných závodoch kapitána Nálepku," prezradila na margo zmien v odevnom priemysle v socialistickom Československu.
Šidlíková realizovala svoj výskum nielen v štátnych archívoch a štúdiom módnych a spoločenských periodík. Považuje ho hlavne za sociálny projekt, keďže vyhľadávala stretnutia s ľuďmi previazanými s dobovou módnou žurnalistikou. Hovorila nielen s tými, čo odevy fotografovali, navrhovali, vyrábali či predvádzali, ale aj s ľuďmi, ktorí ich nosili. Za najpodnetnejšie označila stretnutie s bývalými zamestnancami podniku Pleta v Banskej Štiavnici.
"Vďaka šikovnej pani ekonómke, ktorej sa podarilo zachrániť fotodokumentáciu produkcie od 50. až po 90. roky, môžeme dnes vidieť, asi ako bola zameraná výroba, čo je s môjho pohľadu zázrak, pretože v mnohých podnikoch, ktoré boli zlikvidované, sa nevieme dopátrať, aká bola výroba," dodala autorka knihy Stratená m(ÓDA) a kurátorka výstavy Nech šije!, ktorá je verejnosti prístupná v Esterházyho paláci v Bratislave do 20. augusta.
Zuzana Šidlíková vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a odevný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení. Absolvovala stáže na umeleckopriemyselných školách v Prahe, v nemeckom Kieli a Hamburgu. Pracovala ako redaktorka časopisu Designum v Slovenskom centre dizajnu. V súčasnosti pôsobí ako kurátorka zbierky módy a textilu v Slovenskom múzeu dizajnu v Bratislave. Je autorkou kníh Móda na Slovensku v medzivojnovom období (Slovart, 2015), Textilná tvorba a dizajn v 20. a 21. storočí (Slovart, 2013) a spoluautorkou knihy Móda na Slovensku, stručné dejiny odievania (Slovart, 2015).