Zaostávajúce okresy v SR majú potenciál rozvoja, ktorý sa nevyužíva na znižovanie nezamestnanosti. V diskusnej relácii na TABLET.
Autor TASR
Bratislava 29. septembra (TASR) - Zaostávajúce okresy v SR majú potenciál rozvoja, ktorý sa nevyužíva na znižovanie nezamestnanosti. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin. „V okresoch s vysokou nezamestnanosťou je to potenciál surovín, pôdohospodárstva, cestovného ruchu, kúpeľníctva, ktorý nevyužívame. Je škoda ním mrhať a nechať odchádzať ľudí do zahraničia alebo do iných regiónov,“ zdôraznil.
Od tohto roku platí zákon na podporu najmenej rozvinutých okresov. Vláda vytypovala 12 okresov, ktoré zaostávajú za zvyškom Slovenska a trápi ich vysoká nezamestnanosť viac ako 15 %.
Projekty na naštartovanie lokálnej ekonomiky
Každý z vytypovaných okresov dal na stôl viac ako stovku projektov, ktoré môžu opäť naštartovať miestnu ekonomiku. „Máme podporu premiéra, aby tie projekty a priority získali financie na podporu z fondov EÚ alebo z jednotlivých rozpočtových kapitol,“ konštatoval Marcinčin, podľa ktorého je kľúčové, aby rôzni miestni hráči spolu začali komunikovať. „Keď posadíte vedľa seba podnikateľov, riaditeľov úradov práce a škôl, zistíte napríklad, že podnikatelia majú v zálohe niekoľko stovák či tisícok pracovných miest, ale školy im neprodukujú vhodných zamestnancov na profesie, ktoré potrebujú,“ upozornil splnomocnenec.
Chýba kvalitné cestné spojenie
V prípade zaostávajúcich okresov na juhu stredného Slovenska sa argumentuje často chýbajúcim kvalitným cestným prepojením so západom krajiny. „Infraštruktúra chýba, no nechceme len sedieť a čakať na ňu alebo na zahraničného investora. Chceme využiť inovatívne metódy a miestne zdroje. Klasickým príkladom je pôdohospodárstvo. Prečo by sme mali v týchto okresoch alebo napríklad aj v Bratislave zásobovať nemocnice, školy ovocím a zeleninou z dovozu? Prečo by sme nemohli využívať vlastné zdroje, keď financie na ich podporu existujú? SR je v súčasnosti medzi poslednými štátmi EÚ pri produkcii vlastných potravín, naopak, sme lídri v oblasti produkcie technických plodín ako je repka olejná, ktoré sa nedajú zjesť a vyvážajú sa. Sme závislí od vývoja v zahraničí, no pritom vždy budeme potrebovať kvalitné potraviny,“ konštatoval vládny splnomocnenec.
Vláda chce dať na podporu najmenej rozvinutých okresov Kežmarok, Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Poltár, Rožňava, Veľký Krtíš, Trebišov, Svidník, Vranov nad Topľou, Sabinov a Sobrance do roku 2020 viac ako trištvrte miliardy eur, pričom počíta s vytvorením približne 15.000 nových pracovných miest. Prvé výsledky tohto projektu sa, podľa Marcinčina, dajú očakávať do jedného či dvoch rokov.
Od tohto roku platí zákon na podporu najmenej rozvinutých okresov. Vláda vytypovala 12 okresov, ktoré zaostávajú za zvyškom Slovenska a trápi ich vysoká nezamestnanosť viac ako 15 %.
Projekty na naštartovanie lokálnej ekonomiky
Každý z vytypovaných okresov dal na stôl viac ako stovku projektov, ktoré môžu opäť naštartovať miestnu ekonomiku. „Máme podporu premiéra, aby tie projekty a priority získali financie na podporu z fondov EÚ alebo z jednotlivých rozpočtových kapitol,“ konštatoval Marcinčin, podľa ktorého je kľúčové, aby rôzni miestni hráči spolu začali komunikovať. „Keď posadíte vedľa seba podnikateľov, riaditeľov úradov práce a škôl, zistíte napríklad, že podnikatelia majú v zálohe niekoľko stovák či tisícok pracovných miest, ale školy im neprodukujú vhodných zamestnancov na profesie, ktoré potrebujú,“ upozornil splnomocnenec.
Chýba kvalitné cestné spojenie
V prípade zaostávajúcich okresov na juhu stredného Slovenska sa argumentuje často chýbajúcim kvalitným cestným prepojením so západom krajiny. „Infraštruktúra chýba, no nechceme len sedieť a čakať na ňu alebo na zahraničného investora. Chceme využiť inovatívne metódy a miestne zdroje. Klasickým príkladom je pôdohospodárstvo. Prečo by sme mali v týchto okresoch alebo napríklad aj v Bratislave zásobovať nemocnice, školy ovocím a zeleninou z dovozu? Prečo by sme nemohli využívať vlastné zdroje, keď financie na ich podporu existujú? SR je v súčasnosti medzi poslednými štátmi EÚ pri produkcii vlastných potravín, naopak, sme lídri v oblasti produkcie technických plodín ako je repka olejná, ktoré sa nedajú zjesť a vyvážajú sa. Sme závislí od vývoja v zahraničí, no pritom vždy budeme potrebovať kvalitné potraviny,“ konštatoval vládny splnomocnenec.
Vláda chce dať na podporu najmenej rozvinutých okresov Kežmarok, Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Poltár, Rožňava, Veľký Krtíš, Trebišov, Svidník, Vranov nad Topľou, Sabinov a Sobrance do roku 2020 viac ako trištvrte miliardy eur, pričom počíta s vytvorením približne 15.000 nových pracovných miest. Prvé výsledky tohto projektu sa, podľa Marcinčina, dajú očakávať do jedného či dvoch rokov.