Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedecký prínos Averyho spočíva v porozumení imunologickým procesom.
Autor TASR
Halifax/Bratislava 20. októbra (TASR) - Americký lekár, biochemik a bakteriológ Oswald Theodore Avery, zakladateľ molekulovej genetiky a imunochémie, je spoluobjaviteľom genetického významu kyseliny DNA. Narodil sa pred 135 rokmi 21. októbra 1877 v Halifaxe v Kanade.
Vedecký prínos Averyho spočíva v porozumení imunologickým procesom. Okrem toho v roku 1944 s kolegami prezentoval poznatky o kyseline DNA, genetickom materiáli na úrovni bunky. Vedecká obec to spočiatku prijala skepticky, až budúcnosť potvrdila význam jeho objavu. Avery bol v rokoch 1932 až 1942 každoročne nominovaný na Nobelovu cenu za svoj výskum polysacharidových antigénov. Od roku 1945 ho navrhovali na túto cenu za objav DNA. Ceny sa však nedočkal.
Od hudby prešiel k vede
Ako dieťa bol taký dobrý v hre na krídlovku, že dokonca získal štipendium na konzervatórium a neskôr na hudobnej akadémii viedol školský orchester. Jeho záujem sa však na prelome storočí zvrtol k vede, rozhodol sa študovať medicínu a po krátkej praxi lekára sa začal venovať výskumu.
Zaoberal sa štúdiom pôvodcov rôznych nákazlivých chorôb. V roku 1913 vydal klinickú štúdiu o baktérii tuberkulózy. Vyvolalo to taký záujem, že ho povolali do nemocnice Rockefeller Institute Hospital v New Yorku (USA). V jej laboratóriách študoval Avery peumokoky až do dôchodku, do ktorého sa utiahol v roku 1948. Avery sa tešil obľube kolegov, napriek tomu, že bol mlčanlivý a spoločenských podujatí sa takmer nezúčastňoval. Odmietal tiež cestovať na vedecké kongresy a konferencie. Jediným jeho záujmom bolo plachtenie, ktorému sa každoročne venoval začiatkom leta na Deer Island v americkom štáte Maine.
Hoci mal predpoklady aj mnoho ponúk na vedeckú činnosť aj po odchode do dôchodku, radšej sa venoval pokojnému životu gentlemana na vidieku. Chodil na dlhé prechádzky, pracoval v záhrade a trávil čas s príbuznými. V roku 1954 mu diagnostikoval rakovinu. Po roku trápenia Avery zomrel 20. februára 1955 v Nashville (USA). Dožil sa 77 rokov.
Vedecký prínos Averyho spočíva v porozumení imunologickým procesom. Okrem toho v roku 1944 s kolegami prezentoval poznatky o kyseline DNA, genetickom materiáli na úrovni bunky. Vedecká obec to spočiatku prijala skepticky, až budúcnosť potvrdila význam jeho objavu. Avery bol v rokoch 1932 až 1942 každoročne nominovaný na Nobelovu cenu za svoj výskum polysacharidových antigénov. Od roku 1945 ho navrhovali na túto cenu za objav DNA. Ceny sa však nedočkal.
Od hudby prešiel k vede
Ako dieťa bol taký dobrý v hre na krídlovku, že dokonca získal štipendium na konzervatórium a neskôr na hudobnej akadémii viedol školský orchester. Jeho záujem sa však na prelome storočí zvrtol k vede, rozhodol sa študovať medicínu a po krátkej praxi lekára sa začal venovať výskumu.
Zaoberal sa štúdiom pôvodcov rôznych nákazlivých chorôb. V roku 1913 vydal klinickú štúdiu o baktérii tuberkulózy. Vyvolalo to taký záujem, že ho povolali do nemocnice Rockefeller Institute Hospital v New Yorku (USA). V jej laboratóriách študoval Avery peumokoky až do dôchodku, do ktorého sa utiahol v roku 1948. Avery sa tešil obľube kolegov, napriek tomu, že bol mlčanlivý a spoločenských podujatí sa takmer nezúčastňoval. Odmietal tiež cestovať na vedecké kongresy a konferencie. Jediným jeho záujmom bolo plachtenie, ktorému sa každoročne venoval začiatkom leta na Deer Island v americkom štáte Maine.
Hoci mal predpoklady aj mnoho ponúk na vedeckú činnosť aj po odchode do dôchodku, radšej sa venoval pokojnému životu gentlemana na vidieku. Chodil na dlhé prechádzky, pracoval v záhrade a trávil čas s príbuznými. V roku 1954 mu diagnostikoval rakovinu. Po roku trápenia Avery zomrel 20. februára 1955 v Nashville (USA). Dožil sa 77 rokov.
