Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Import

Chuť Bratislavčanov nakupovať je rekordne vysoká, uvádza analýza

Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk - Hana Štefánková

Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby malo v pláne 22 % obyvateľov.

Bratislava 26. októbra (TASR) - Pandémia, energetická kríza či rekordne vysoká inflácia ovplyvnili aj nákupy Bratislavčanov. Ich apetít po nákupoch bol však v tomto roku najvyšší od vypuknutia pandémie. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Analýza vychádza z tohtoročných prieskumov spoločností DATAMAR a MNFORCE, z údajov CBRE a z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Priblížila, že podľa realizovaného prieskumu DATAMAR a MNFORCE (v júli 2024) plánovalo minúť porovnateľne alebo viac ako vlani 85 % bratislavských domácností. Bratislavčania sa v najmenšej miere plánovali obmedzovať pri nákupoch potravín (iba 11 % z nich).

Najlepšie úrovne spotrebiteľskej nálady sa evidovali v marci, apríli a júni 2024, keď väčšina bratislavských domácností (až 87 %) plánovala zvýšiť svoje výdavky alebo ich ponechať na vlaňajšej úrovni. Naopak, minúť menej ako pred rokom plánovalo iba 13 % domácností.

Znížiť výdavky na predmety dlhodobej spotreby malo v pláne 22 % obyvateľov. Väčšia časť domácností z Bratislavy míňa pri nákupoch potravín a tovarov dlhodobej spotreby rovnako alebo dokonca o niečo viac ako vlani. V prípade služieb reštaurácií a kaviarní sa obmedzovalo 29 % opýtaných Bratislavčanov. Podľa prieskumu 69 % Bratislavčanov míňa v nákupných centrách porovnateľne alebo viac ako vlani.

Sadovská poznamenala, že Bratislavský kraj je dlhodobo ekonomicky najsilnejším. Najvyššiu kúpnu silu jeho obyvateľov potvrdzujú viaceré ukazovatele ako napríklad hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, nezamestnanosť, platy či úspory v bankách. HDP na obyvateľa (v bežných cenách) dosahoval v roku 2022 v Bratislavskom kraji úroveň 41.100 eur. HDP na obyvateľa za celú SR predstavoval 20.000 eur a v jednotlivých regiónoch sa úroveň ukazovateľa pohybovala v rozpätí od 12.300 eur v Prešovskom kraji po 21.200 eur v Trnavskom kraji.

Doplnila, že Bratislavský kraj sa zároveň vyznačuje aj najnižšou mierou nezamestnanosti. Kým v septembri 2024 (podľa ÚPSVaR) dosiahla evidovaná miera nezamestnanosti 3,19 %, v celej ekonomike bola na úrovni 4,99 %. Priemerný plat Bratislavčanov dosiahol v 1. polroku 2024 úroveň 1837 eur, v celej SR 1484 eur.

Dodala, že obyvatelia bratislavského regiónu zároveň disponujú vyššími úsporami v bankách. V prípade Bratislavského kraja sú vklady v bankách (v prepočte na obyvateľa) dlhodobo aspoň trojnásobne vyššie v porovnaní s priemerným údajom za SR.