Analýza tiež ukázala, že vedomosti z matematiky výraznejšie ovplyvňujú mzdy mužov, zatiaľ čo mzdy žien viac reagujú na jazykové schopnosti a výsledky zo slovenského jazyka a literatúry.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 26. októbra (TASR) - Lepšie výsledky štúdia na strednej škole vedú k vyšším mzdám. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP), pričom na odmeranie vedomostí a schopností žiakov využil výsledky externej maturitnej skúšky.
Každý percentuálny bod lepšieho výsledku zo slovenského jazyka a literatúry zvyšuje mzdu o 0,41 percenta vo veku 25 až 33 rokov, odhaduje analýza. Žiaci, ktorí maturovali z matematiky, podľa nej zarábajú o 13 percent viac a výber náročnejšieho modelu cudzieho jazyka vedie k nárastu mzdy o 11 percent.
Analýza tiež ukázala, že vedomosti z matematiky výraznejšie ovplyvňujú mzdy mužov, zatiaľ čo mzdy žien viac reagujú na jazykové schopnosti a výsledky zo slovenského jazyka a literatúry. Približne pätina efektov vedomostí na mzdy vzniká podľa nej tým, že úspešnejší maturanti vo väčšej miere pokračujú v štúdiu na vysokej škole.
Dotýka sa aj ekonomických rozdielov, podľa ktorých deti lepšie zarábajúcich rodičov dosahujú lepšie výsledky a neskôr zarábajú viac. Rozdiely v príjmoch detí sú však podľa nej väčšie, než je možné vysvetliť rozdielmi vo výsledkoch štúdia. Z analýzy tiež vyplýva, že deti zo štvrtiny najchudobnejších rodín zarábajú pri rovnakých výsledkoch stredoškolského štúdia o desatinu menej než deti z horných 25 percent najbohatších rodín.
Každý percentuálny bod lepšieho výsledku zo slovenského jazyka a literatúry zvyšuje mzdu o 0,41 percenta vo veku 25 až 33 rokov, odhaduje analýza. Žiaci, ktorí maturovali z matematiky, podľa nej zarábajú o 13 percent viac a výber náročnejšieho modelu cudzieho jazyka vedie k nárastu mzdy o 11 percent.
Analýza tiež ukázala, že vedomosti z matematiky výraznejšie ovplyvňujú mzdy mužov, zatiaľ čo mzdy žien viac reagujú na jazykové schopnosti a výsledky zo slovenského jazyka a literatúry. Približne pätina efektov vedomostí na mzdy vzniká podľa nej tým, že úspešnejší maturanti vo väčšej miere pokračujú v štúdiu na vysokej škole.
Dotýka sa aj ekonomických rozdielov, podľa ktorých deti lepšie zarábajúcich rodičov dosahujú lepšie výsledky a neskôr zarábajú viac. Rozdiely v príjmoch detí sú však podľa nej väčšie, než je možné vysvetliť rozdielmi vo výsledkoch štúdia. Z analýzy tiež vyplýva, že deti zo štvrtiny najchudobnejších rodín zarábajú pri rovnakých výsledkoch stredoškolského štúdia o desatinu menej než deti z horných 25 percent najbohatších rodín.