Médiá sa za posledné roky zmenili, ale pravda by mala ostať pravdou a lož lžou. A predsa o týchto pojmoch znovu diskutujeme, pretože sme svedkami ich relativizácie. Neuveriteľné sa stáva dôveryhodným, zatiaľ čo základné istoty a elementárne poznatky už mnohí nepovažujú za skutočnosť. Napríklad, že Zem je guľatá.
Na internete predsa možno tvrdiť čokoľvek. Ak sa vravelo, že papier znesie všetko, potom to pre internet platí tisícnásobne.

A cez trhliny v demokracii, v dôvere v demokratický systém, či v akékoľvek základné hodnoty, ale aj cez trhliny v našom poznaní a v našom sebavedomí, preteká do verejného priestoru obsah kontaminovaný neznalosťou, diletantizmom, ale, čo je horšie, aj spochybňovaním zásadných princípov, ktoré našej spoločnosti umožňovali celé roky fungovať a rozvíjať sa v mieri a v relatívnej istote. Obsah kontaminovaný nenávisťou k jednotlivcom, iným názorovým skupinám, k iným národom a rasám.

Tento trend je hrozivý. Možno to viac či menej tušia aj tí, ktorí na ňom zanechali svoj podpis. Mnohí si uvedomujú, že stvorili golema, ktorého dnes nevieme ovládať.

Zaznelo to aj na diskusii Pravda a lož: Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií, ktorá pred pár dňami prebiehala na pôde Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy. Ako v jej úvode povedala dekanka fakulty Iveta Radičová – sme svedkami recesie demokracie, jej postupného oslabovania.

Nudná pravda vs. Zábavné hoaxy

Mark Zuckerberg sa ospravedlnil na pôde europarlamentu za to, že nedokázal zabrániť zneužitiu niektorých svojich internetových nástrojov.

Jedna vec je, ak vyjde najavo, že s dátami a s informáciami, ktoré o sebe prezrádzame v digitálnej džungli, niekto nakladá ako so surovinou, ktorú šikovný alchymista premení na zlato. Ale problém je širší. Problémom je, čo všetko vsakuje do mediálneho priestoru a z neho do našich duší.

Povrchnosť a hlúposť? Možno. Spomenul som si na príklad, ako sa každoročne objavujú „zaručené správy“: Toto leto bude najhorúcejšie za posledných sto rokov. Alebo: Ruskí meteorológovia predpovedajú tisícročnú zimu. A ako som už neraz zažil na poradách v rôznych médiách, kde som pracoval, otvorí sa diskusia, či túto tému napísať, alebo nie.

Namietnete, že z odborného hľadiska je to hlúposť, lebo sa dá počasie predpovedať na päť či sedem dní, výhľadovo na dva týždne, ale ďalej už nasleduje iba veštenie. Teda predpoveď na leto alebo zimu neexistuje. Na to zväčša padne rozhodnutie: No, ale napíšme o tom, lebo to budú písať všetci. Prípadne osvietená alternatíva: Napíšme to a nech nejaký odborník vysvetlí, ako to s predpoveďami naozaj je. A neseriózna téma takto ožíva v serióznych médiách.

Pravda a odbornosť pôsobia nezaujímavo, fádne, nudne... (Alebo ich my nevieme zaujímavejšie podať?) Odborník povie slovo „anticyklóna“ a publikum začne zívať či padať do mdlôb, lebo nevie a ani nechce vedieť, čo to je.

Zatiaľ čo predpoveď tisícročnej zimy a mnoho iných hlúpostí sú kúl a sexi! Ešte aj s dôvetkom, že „vedci alebo médiá to pred vami taja, ale MY VIEME, ako to všetko je!“ My vieme, aké bude počasie, ako liečiť choroby, kto rozsieva chemtrails a kto posiela do Európy utečencov, aby ju rozložil.

Popierame výdobytky ľudstva

Už niekoľko rokov je to tu. Digitálna éra ako nástroj nielen spontánneho ale aj cieleného ohlupovania, teda propagandy, ktorá rovnako efektívne fungovala aj v čase analógu a kešu, aby sme citovali klasika, len internetové prostredie jej otvára nový priestor, zvyšuje efektívnosť a znižuje náklady.

„Ako médiá sme príčinou aj obeťou niečoho, čo by som nazval digitálne barbarstvo,“ povedal na zmienenej diskusii populárny český televízny moderátor Václav Moravec.

Tradičná žurnalistika sa podľa neho dostala pod tlak sieťových digitálnych médií a pod tlak presvedčenia, že každý názor má relevanciu a že sloboda slova so sebou nenesie žiadnu zodpovednosť. Stalo sa normálne posadiť do štúdia astronóma Jiřího Grygara, ktorý zastáva názor, že je Zem guľatá, a oproti nemu človeka, ktorý bude s rovnakou vážnosťou tvrdiť, že Zem je plochá.

„Médiá predtým rozširovali gramotnosť, vzdelanosť ľudí rástla. Dnes paradoxne popierame výdobytky intelektu a ľudstva, pretože so sieťovými médiami sa všetky názory dostali na rovnakú úroveň a blábol stojí proti pravdivému poznaniu. Zásadné preto je, aby sa viedla diskusia, či vieme rozlíšiť pravdivé poznanie a pravdivú mienku, ako ich rozlišoval Platón. Alebo to nechceme a budeme žiť v tomto zmätku. Budeme mať nespočetne veľa pravdivých názorov a nebude existovať vôbec žiadna spoločenská zhoda. A keď neexistuje spoločenská zhoda, dochádza ku konfliktom a vojnám,“ povedal Václav Moravec.

Diktát čítanosti a klikanosti

Čo pre to môžu urobiť samotné médiá? Viesť takéto diskusie. A ponúkať čo najvyššiu kvalitu. Pretože expanzia „alternatívnej reality“ a konkurencia iných informačných alebo „informačných“ zdrojov tradičné médiá poškodzuje – napríklad aj v tom, že ich v posledných rokoch vystavuje ekonomickému a existenčnému tlaku. Musia chrliť kvantitu a nemajú peniaze a čas na vyššiu kvalitu, pretože musia kŕmiť web ako nenásytné zviera novými a novými správami. Pre redakcie je čoraz ťažšie zaplatiť kvalitných ľudí, investigatívca, ktorý sa dôsledne venuje jednej téme, alebo novinára, čo chodí do terénu robiť reportáže.

Navyše aj tradičné či mienkotvorné médium je nútené mať čítanosť, zbierať kliky, čomu podriaďuje obsah, alebo napríklad aj titulky článkov. Desať rád ako schudnúť do plaviek. Prečo je vo vzťahu ťažké hovoriť o sexe? Ozaj a facebook pripravuje zoznamku.

Tradičné médiá musia bojovať o čitateľa. Majú ho ešte aj vychovávať? To je ťažká otázka. Neraz musia čitateľa v rámci kampaní presviedčať, aby si vôbec kupoval ich obsah – hoci nik nespochybňuje, že treba zaplatiť remeselníkovi a to aj vtedy, keď odvedie fušerskú robotu. Ale vzdelaný človek, ktorý vám dokonca napíše článok, vás potom prosí, aby ste mu ho poslali „odomknutý“, pretože nemá predplatné za pár eur.

Vyhráža sa niekto konšpirátorom?

Čo teda môžeme urobiť my, novinári, aby sme boli lepší? Pretože kdesi s príchodom tejto éry nastal aj ten prelomový okamih, keď sa slovo novinár stalo urážkou. Keď sa žurnalista začal považovať za súčasť establišmentu zodpovedného za tento svet a jeho frustrujúce usporiadanie.

Áno, si to ty, novinár v deravom tričku a s igelitkou v ruke, čakajúci na výplatu ako na spasenie. Ty si establišment, pamätaj si to! Tebe môže nadávať urazený politik do protislovenských prostitútiek a iný môže v chvejúcej sa paži zvierať drevenú atrapu samopalu – akože na teba, na novinára – a môže sa ti vyhrážať podnikateľ z mafiánskych zoznamov a polícia neurobí nič, aby ťa včas a efektívne chránila.

A práve toto je ďalší dôsledok súčasného prevracania a rúcania hodnôt: nielen spochybňovanie hodnôt, pravdy, ale aj oslabovanie verejnej kontroly, ktorú médiá vždy predstavovali.

Odkrýva azda časopis Zem a vek škandály a kauzy, keď niekto pripravil daňových poplatníkov o peniaze? Lebo tvrdenie, že Hitler založil Európsku úniu nie je odhalením. Ale nákup predraženého CT áno. Vyhráža sa konšpiračným médiám nejaký podnikateľ alebo politik, ktorému šliapu na päty?

Tieto „alternatívne médiá“ nielenže nie sú nástrojom verejnej kontroly, ale plnia opačnú, škodlivú funkciu: pomáhajú mocným, ktorí chcú svoj politický a ekonomický vplyv zneužiť a ohlupujú občanov, ktorí sú obeťou protizákonného či neetického konania. Pomáhajú roztvárať priepasť medzi establišmentom a frustrovaným čitateľom, ktorého si svojimi nezmyslami pestujú.

Čo teda môžu urobiť médiá a spoločnosť?

Po prvé, politici by mali pribrzdiť svoju ješitnosť a útokmi na novinárov by mali prestať dávať návod a inšpiráciu iným.

Po druhé, médiá by sa mali zamerať na kvalitu a mali by byť schopné istej sebareflexie. Pripustiť si vlastnú omylnosť. Vedieť si priznať chybu. Komunikovať aj s oponentmi. Internet je totiž nástrojom démona súhlasu, učí nás obklopovať sa ľuďmi a postojmi, ktoré nám konvenujú, no strácame schopnosť prekonávať názorové rozdiely, viesť dialóg. Uzatvárame sa do znepriatelených názorových skupín. Slniečkári. Kaviareň. Sulíkovci, čo nedajú dopustiť na svojho šéfa. Pravičiari, ktorí a priori vedia, že Progresívne Slovensko je filiálka Smeru.

Konzervatívci, ktorí s pohŕdaním hovoria o liberálnych médiách. A liberáli pohŕdajúci náboženstvom. A tak ďalej.
Po tretie, médiá by sa mali čo najviac otvoriť, aby ľudia mali predstavu ako fungujú. Dnes vnímajú novinára ako človeka, ktorý od rána do večera za Sorosove peniaze premýšľa, akú intrigu zosnová, koho zničí. Netušia, že musí urobiť kopec praktickej a prozaickej roboty. Počas pôsobenia v SME som sa tiež často stretával s predstavou, že zástupca Penty či iný majiteľ chodí po redakcii a pozerá sa redaktorom cez plece na monitory, čo píšu.

Ľudia by mali vidieť a vedieť ako pracujeme. Mali by tak šancu spoznať, že redakcia ako kolektív a novinár overujúci si informácie, predstavujú celkom iný stupeň spoľahlivosti, než dobrodruh „slobodne“ vypisujúci, že Elvis ešte žije. Preto bola pre mňa cenná skúsenosť, keď som na škole Bakomi v Banskej Štiavnici učil deti robiť si školské noviny.

A po štvrté, treba zreformovať vzdelávanie celej spoločnosti, aby nebolo predmetom diskusie, že Zem je guľatá a aby sa slovo „anticyklóna“ nepovažovalo za urážku. Kedysi sa na klasických gymnáziách vyučovala latinčina, časom ako nepotrebný predmet vymizla. Dnes takto mizne základný kultúrny či prírodovedecký rozhľad. „Všeobecná neznalosť sveta, v ktorom žijeme, je zarážajúca,“ povedal astronóm Jiří Grygar v rozhovore, ktorý som s ním robil do SME.

Ak sa nič nezmení, naozaj sa môžeme ocitnúť v spoločnosti, kde budú zástancovia plochej zeme považovaní za učencov. Novinári odrývajúci pravdu budú predmetom nenávisti a hocaký pochybný kšeftár, ktorý ľuďom vyťahuje z vreciek peniaze, alebo extrémista, sa bude môcť hrať na slušného človeka. Ocitneme sa v spoločnosti s prevrátenými hodnotami, pojmami pravdy a lži. Okná do temnoty dokorán. Vitajte v digitálnej ére, priatelia.