Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytička K. Muchová upozornila, že naďalej platí aprílové rozhodnutie európskych lídrov, ktorým sa flexibilne predĺžil termín brexitu do 31. októbra.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) - Tvrdý brexit má vyššiu pravdepodobnosť ako predtým. Uviedla to analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová v reakcii na oznámenie, že novým lídrom britskej Konzervatívnej strany a zároveň aj novým britským premiérom sa stal Boris Johnson.
"Avšak nie je to samozrejmosť, odchod krajiny z EÚ bez dohody by domácej ekonomike viditeľne poškodil - poslal ju pravdepodobne do recesie, hrozilo by druhé referendum o nezávislosti Škótska, ktoré hlasovalo za zotrvanie v EÚ, a taktiež by sa mohlo zvýšiť napätie na severoírskej hranici," priblížila.
Podľa Muchovej bude veľa závisieť od toho, ako sa nový premiér k týmto potenciálnym problémom postaví a aká bude jeho povolebná rétorika voči EÚ. V nedávnom hlasovaní dolnej komory britského parlamentu poslanci budúcemu premiérovi sťažili situáciu tým, že efektívne znemožnili rozpustenie parlamentu medzi 9. októbrom a 18. decembrom. Premiér by teda nemohol ukončiť sedenie parlamentu s cieľom realizovať tvrdý brexit.
"Je tu tiež pomerne realistická možnosť nejakej dohody, ktorú by Veľká Británia prerokovala s EÚ (nie tá existujúca, ktorá už trikrát neprešla britským parlamentom) alebo podobné naťahovanie rokovaní a celého procesu, aké sme videli už predtým, s cieľom nájsť aspoň minimálne akceptovateľný kompromis," poznamenala.
Podľa analytičky bude na trhy naďalej vplývať pretrvávajúca neistota, najmä hrozba prípadného tvrdého brexitu. "Ak by k tvrdému brexitu prišlo, celkový dopad na slovenské hospodárstvo je ťažko kvantifikovať. Časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ, rádovo by však tzv. tvrdý brexit podľa odhadov NBS mohol ubrať z rastu slovenského HDP kumulatívne 0,7 až 1,1 percentuálneho bodu do roku 2023," spresnila.
Muchová upozornila, že naďalej platí aprílové rozhodnutie európskych lídrov, ktorým sa flexibilne predĺžil termín brexitu do 31. októbra. Vzhľadom na momentálny vývoj na britskej politickej scéne to ale vyzerá tak, že nový predseda vlády bude mať neľahkú situáciu, rovnako názorovo rozdelený parlament a pomerne málo času. "Možnosť predčasných volieb či druhého referenda k téme brexit nemôžeme vylúčiť, aj keď hlavná vládna strana ich nechce a ich pravdepodobnosť je teraz nízka," dodala Muchová.
Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa sa Johnson niekoľkokrát jasne a zreteľne vyjadril, že chce, aby krajina opustila EÚ do konca októbra, bez ohľadu na to, či to bude po dobrom alebo po zlom, teda bez brexitovej dohody. Stále nie je úplne zrejmé, či sa mu to podarí.
"Som si však istý, že tento excentrický politik bude ako buldozér tlačiť na Brusel, aby mu garantoval to, čo nedal nevýraznej Therese Mayovej. Vie totiž, že zvyšok EÚ sa chce takmer za každú cenu vyhnúť tvrdému brexitu, ktorý by ju poškodil rovnako ako Spojené kráľovstvo. A v skutku, tento tlak sa už prejavuje v tom, že hlavný brexitový vyjednávač EÚ Michel Barnier vyjadril otvorenosť k alternatíve tzv. írskej poistky," doplnil Pánis.
"Avšak nie je to samozrejmosť, odchod krajiny z EÚ bez dohody by domácej ekonomike viditeľne poškodil - poslal ju pravdepodobne do recesie, hrozilo by druhé referendum o nezávislosti Škótska, ktoré hlasovalo za zotrvanie v EÚ, a taktiež by sa mohlo zvýšiť napätie na severoírskej hranici," priblížila.
Podľa Muchovej bude veľa závisieť od toho, ako sa nový premiér k týmto potenciálnym problémom postaví a aká bude jeho povolebná rétorika voči EÚ. V nedávnom hlasovaní dolnej komory britského parlamentu poslanci budúcemu premiérovi sťažili situáciu tým, že efektívne znemožnili rozpustenie parlamentu medzi 9. októbrom a 18. decembrom. Premiér by teda nemohol ukončiť sedenie parlamentu s cieľom realizovať tvrdý brexit.
"Je tu tiež pomerne realistická možnosť nejakej dohody, ktorú by Veľká Británia prerokovala s EÚ (nie tá existujúca, ktorá už trikrát neprešla britským parlamentom) alebo podobné naťahovanie rokovaní a celého procesu, aké sme videli už predtým, s cieľom nájsť aspoň minimálne akceptovateľný kompromis," poznamenala.
Podľa analytičky bude na trhy naďalej vplývať pretrvávajúca neistota, najmä hrozba prípadného tvrdého brexitu. "Ak by k tvrdému brexitu prišlo, celkový dopad na slovenské hospodárstvo je ťažko kvantifikovať. Časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ, rádovo by však tzv. tvrdý brexit podľa odhadov NBS mohol ubrať z rastu slovenského HDP kumulatívne 0,7 až 1,1 percentuálneho bodu do roku 2023," spresnila.
Muchová upozornila, že naďalej platí aprílové rozhodnutie európskych lídrov, ktorým sa flexibilne predĺžil termín brexitu do 31. októbra. Vzhľadom na momentálny vývoj na britskej politickej scéne to ale vyzerá tak, že nový predseda vlády bude mať neľahkú situáciu, rovnako názorovo rozdelený parlament a pomerne málo času. "Možnosť predčasných volieb či druhého referenda k téme brexit nemôžeme vylúčiť, aj keď hlavná vládna strana ich nechce a ich pravdepodobnosť je teraz nízka," dodala Muchová.
Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa sa Johnson niekoľkokrát jasne a zreteľne vyjadril, že chce, aby krajina opustila EÚ do konca októbra, bez ohľadu na to, či to bude po dobrom alebo po zlom, teda bez brexitovej dohody. Stále nie je úplne zrejmé, či sa mu to podarí.
"Som si však istý, že tento excentrický politik bude ako buldozér tlačiť na Brusel, aby mu garantoval to, čo nedal nevýraznej Therese Mayovej. Vie totiž, že zvyšok EÚ sa chce takmer za každú cenu vyhnúť tvrdému brexitu, ktorý by ju poškodil rovnako ako Spojené kráľovstvo. A v skutku, tento tlak sa už prejavuje v tom, že hlavný brexitový vyjednávač EÚ Michel Barnier vyjadril otvorenosť k alternatíve tzv. írskej poistky," doplnil Pánis.
