Mikulčice 9. júla (TASR) - Symbolikou tohto sviatku sa stala moravská zástava, ktorú slávnostne vyvesili popri štátnej zástave nielen moravské mestá, ale aj menšie obce. Motívom moravského emblému sa Moraváci hlásia k spoločným historickým koreňom. Rieka Morava tvorí nielen prirodzenú hranicu medzi východom Českej a západom Slovenskej republiky, ale v dávnej minulosti bola tepnou, ktorá spájala sever krajiny s juhom až po povodie Dunaja. V neregulovanej podobe sa kľukatila naprieč krajinou a vytvárala životný priestor pre starých Slovanov, ktorí využívali jej tok ako dopravnú tepnu pri splavovaní v jednoduchých lodiach vysekaných z dubových kmeňov.
Archeologické nálezisko Veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach postupne vydáva svoje tajomstvá. Takmer zabudnutú históriu tu od 50. rokov 20. storočia odkrývajú z nánosov bahna profesionálni archeológovia, ktorým sa podarilo zrekonštruovať základy 11 kostolov, nachádzajúcich sa na území hradiska. Vodnou cestou mali obyvatelia dávneho Mikulčického hradiska prístup až ku kaplnke sv. Margity Antiochijskej z neďalekých Kopčian, ktorej vznik sa datuje do 9. storočia, teda do obdobia, kedy na tomto území pôsobili Solúnski vierozvestovia. Práve Cyril a Metod svojím pôsobením medzi Slovanmi prispeli k ich zjednoteniu prostredníctvom kresťanskej viery, o čom svedčí aj množstvo nájdených kostolíkov. Do pôsobnosti Mikulčického hradiska, ktoré bolo pravdepodobne hlavným centrom Veľkomoravskej ríše, bájny Veligrad patrí aj priľahlé územie Záhoria, ktoré územne nespadalo pod vládu Nitrianskeho kniežatstva. Tak ako bola mýtom staroveká Trója, tak po zásluhe aj Veligrad, pravdepodobne Mikulčické hradisko postupne odkrýva svoje tajomstvá. Foto: Radovan Butaš/Školský servis
O aktívnej bádateľskej práci svedčí aj tohtoročný objav svetského hrobu na pôde 4. kostola. Do budúcnosti archeológovia uvažujú o používaní analytickej metódy skúmajúcej DNA na doplnenie závislostí medzi objavenými ostatkami.V súčasnosti na hranici areálu hradiska prebieha výstavba nového archeologického centra, ktoré tak doplní súčasný objekt múzea, v ktorom je umiestnená expozícia historických predmetov, šperkov, zbraní, sekier, kostrových ostatkov a taktiež dva exponáty riečnych plavidiel. V roku 2013, pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda, bol podaný návrh na zápis medzi pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Veľkomoravská ríša trvala od roku 833 až do roku 907, predchádzala jej Samova ríša zo 7. storočia, ktorá položila základy zjednoteniu slovanských kmeňov. Posledný Veľkomoravský vládca Svätopluk II. pravdepodobne padol v boji s nevypočítateľnými maďarskými kmeňmi. Najbližším susedom ríše boli Frankovia, ktorí bojovnými výpadmi Veľkomoravské kmene oslabovali. Existuje predpoklad, že za postupným zánikom Veľkomoravského panstva môžu nielen boje s Frankami a starými Maďarmi, ale aj prírodné sily, ktoré v podobe silných povodní zdecimovali centrá ríše, ktoré boli úzko späté s tokom rieky Morava.
Archeologické nálezisko Veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach
Radovan Butaš, Katolícka univerzita Ružomberokji sš12
