Hamburg 7. októbra (TASR) - Arménsko dúfa, že v nasledujúcich štyroch týždňoch podpíše mierovú dohodu s Azerbajdžanom, uviedol arménsky prezident Vahagn Chačaturjan. Tento krok by mohol zmierniť napätie na konfliktom zmietanom južnom Kaukaze, aj keď Baku signalizuje, že mierový proces "uviazol". TASR o tom informuje podľa správy, ktorú v pondelok priniesla tlačová agentúra Reuters.

Obe krajiny vedú mierové rozhovory už rok – odkedy Azerbajdžan v septembri 2023 po 30 rokoch faktickej nezávislosti znovu obsadil bývalý separatistický región Náhorný Karabach, čo prinútilo takmer celú jeho približne 100-tisícovú arménsku populáciu utiecť do domovského Arménska.

Rozhovory sú napäté, pričom obe krajiny obviňujú druhú stranu z nezáujmu o podpísanie zmluvy, ktorá by ukončila konflikt, ktorý sa začal ešte pred získaním ich nezávislosti od Moskvy.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatkovom prejave obvinil Arménsko, že je neúprimné v snahe uzavrieť dohodu a že sa vyzbrojuje na nové boje. Varoval ho, aby "zastavilo tieto nebezpečné hry".

Podľa Chačaturjana však Jerevan dúfa, že Azerbajdžan podpíše 16 článkov pred konferenciou o zmene klímy COP29, ktorú Baku organizuje 11. – 22. novembra.

"Ak by to bolo len na nás, podpísali by sme to hneď teraz, dnes," povedal Chačaturjan popri hamburskej konferencii o trvalo udržateľnom rozvoji. "Dúfame však, že k tomu skôr či neskôr dospejeme," zdôraznil.

Dohodnuté články obsahujú medzinárodne uznávané základné ustanovenia pre nadviazanie diplomatických vzťahov. Podľa prejavu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana zo septembra sa v nich okrem iného stanovuje mechanizmus, ktorý obom stranám umožní pokračovať v rokovaniach.

Chačaturjan má prevažne reprezentatívne právomoci, ale je spojencom Pašinjana. Dodal, že s azerbajdžanskými predstaviteľmi sa ešte rokuje o niekoľkých ďalších článkoch.

Azerbajdžan uviedol, že Arménsko musí pred podpísaním mierovej zmluvy zmeniť svoju ústavu a odstrániť z nej nepriame odkazy na nezávislosť Náhorného Karabachu.

Začiatkom tohto roka sa Arménsko v rámci mierového procesu stiahlo z niekoľkých azerbajdžanských obcí, ktoré ovládalo od začiatku 90. rokov 20. storočia. Niekoľkí zo státisícov etnických Azerbajdžancov, ktorí v 90. rokoch utiekli z domovov v Náhornom Karabachu a jeho okolí, sa po vojenskom víťazstve Azerbajdžanu mohli vrátiť.

Chačaturjan tiež uviedol, že rozhovory s Tureckom, blízkym spojencom Azerbajdžanu, prebiehajú dobre a zvažuje sa návrh na otvorenie hraníc medzi oboma krajinami pre občanov tretích štátov a osoby s diplomatickými pasmi. "Bude to signál, že skutočné diplomatické vzťahy sa stali realitou," povedal.

Ankara prerušila vzťahy s Jerevanom v roku 1993, keď podporila Azerbajdžan počas jeho vojny s Arménskom o Náhorný Karabach, ale v uplynulých rokoch sa diplomatické rozhovory medzi nimi zintenzívnili.