Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S množstvom vyprodukovaného komunálneho odpadu 469 kilogramov na jedného obyvateľa pritom Banská Štiavnica prekonáva slovenský priemer, ktorý je o 72 kilogramov nižší.
Autor TASR
Banská Štiavnica 22. októbra (TASR) – Mesto Banská Štiavnica dokázalo v roku 2019 vytriediť menej odpadu, ako je priemer všetkých samospráv na Slovensku, v produkcii komunálneho odpadu je pritom nad celoslovenským priemerom. Technické služby (TS) mesta preto do budúcna navrhujú niekoľko opatrení, medzi nimi aj zavedenie množstvového zberu. Vychádza to z uznesenia o odpadovom hospodárstve, ktoré poslanci mesta zobrali na vedomie na poslednom mestskom zastupiteľstve.
„V roku 2019 sme vytriedili takmer 35 percent komunálnych odpadov vzniknutých v Banskej Štiavnici, čo je nárast o 14 percent v porovnaní s rokom 2018. Je to však stále menej ako celoslovenský priemer z roku 2018 (37 percent). Až 65 percent komunálnych odpadov z Banskej Štiavnice skončilo na skládke,“ píše sa v správe predloženej TS. Tie však pripomínajú, že skokový nárast spôsobila zmena metodiky. Do vytriedeného odpadu boli zaradené aj komunálne odpady vyzbierané výkupňami surovín. „Bez týchto množstiev by úroveň vytriedenia komunálneho odpadu bola len 24 percent,“ argumentujú TS.
S množstvom vyprodukovaného komunálneho odpadu 469 kilogramov na jedného obyvateľa pritom Banská Štiavnica prekonáva slovenský priemer, ktorý je o 72 kilogramov nižší. „Najväčším problémom je ľahostajnosť ľudí. Mohli by odpad vytriediť, no jednoducho to neurobia,“ komentoval vedúci zberného dvora mesta Miloš Veverka.
Technické služby v súvislosti s negatívnou bilanciou vypracovali niekoľko opatrení na zlepšenie odpadového hospodárstva, ktoré predložili poslancom na mestskom zastupiteľstve. Navrhujú napríklad zriadenie uzamkýnateľných stojísk pre chalupárov, investíciu do techniky na zber zmesového odpadu, no volajú aj po neznižovaní rozpočtu pre zber bioodpadu a prevádzky kompostárne.
Najúčinnejšie by podľa Veverku bolo zavedenie všetkých opatrení, za kľúčové však považuje napríklad spoplatnenie zmesového odpadu na zbernom dvore. Odber odpadu nad 30 kilogramov navrhujú občanom spoplatniť podľa cenníka zberného dvora. Výrazné zmeny by mohol priniesť aj projekt zavedenia množstvového zberu a váženia odpadu, na jeho realizáciu by samospráva navyše mohla v budúcnosti čerpať prostriedky z európskych zdrojov.
„V roku 2019 sme vytriedili takmer 35 percent komunálnych odpadov vzniknutých v Banskej Štiavnici, čo je nárast o 14 percent v porovnaní s rokom 2018. Je to však stále menej ako celoslovenský priemer z roku 2018 (37 percent). Až 65 percent komunálnych odpadov z Banskej Štiavnice skončilo na skládke,“ píše sa v správe predloženej TS. Tie však pripomínajú, že skokový nárast spôsobila zmena metodiky. Do vytriedeného odpadu boli zaradené aj komunálne odpady vyzbierané výkupňami surovín. „Bez týchto množstiev by úroveň vytriedenia komunálneho odpadu bola len 24 percent,“ argumentujú TS.
S množstvom vyprodukovaného komunálneho odpadu 469 kilogramov na jedného obyvateľa pritom Banská Štiavnica prekonáva slovenský priemer, ktorý je o 72 kilogramov nižší. „Najväčším problémom je ľahostajnosť ľudí. Mohli by odpad vytriediť, no jednoducho to neurobia,“ komentoval vedúci zberného dvora mesta Miloš Veverka.
Technické služby v súvislosti s negatívnou bilanciou vypracovali niekoľko opatrení na zlepšenie odpadového hospodárstva, ktoré predložili poslancom na mestskom zastupiteľstve. Navrhujú napríklad zriadenie uzamkýnateľných stojísk pre chalupárov, investíciu do techniky na zber zmesového odpadu, no volajú aj po neznižovaní rozpočtu pre zber bioodpadu a prevádzky kompostárne.
Najúčinnejšie by podľa Veverku bolo zavedenie všetkých opatrení, za kľúčové však považuje napríklad spoplatnenie zmesového odpadu na zbernom dvore. Odber odpadu nad 30 kilogramov navrhujú občanom spoplatniť podľa cenníka zberného dvora. Výrazné zmeny by mohol priniesť aj projekt zavedenia množstvového zberu a váženia odpadu, na jeho realizáciu by samospráva navyše mohla v budúcnosti čerpať prostriedky z európskych zdrojov.
