Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
USA pritvrdzujú v globálnej ekonomickej politike. Zaviedli sankcie voči Turecku i Rusku a ďalšie clá voči Číne. Kam povedie tento vývoj?
Autor Tablet.TV
Bratislava 16. augusta (Tablet.TV) - Hosťom relácie Ekonomika bol Vladimír Bačišin zo spoločnosti Comenius Analytica.
Obchodná vojna vracia svet do obdobia pred druhou svetovou vojnou. „Opakuje sa situácia z rokov 1929, 1930, keď sankcie, clá a odvetné opatrenia spôsobili prehĺbeniue finančnej krízy. Pre všetkých hráčov to viedlo k zhoršeniu možností vývozu,“ upozornil Bačišin.
Politické dôvody ako použitie novičoku proti rusko-britskému agentovi Sergejovi Skripaľovi, či väznenie amerického pastora Andrewa Brunsona, ktorého v Turecku súdia pre obvinenia zo špionáže a terorizmu, sú len zámienkou na ekonomické opatrenia obmedzujúce obchod.
"Politika je len dáždnikom, ktorý zakrýva, že v pozadí je vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie USA. Americká ekonomika je v mínuse, keď krajina viac dováža ako vyváža. Snaží sa napríklad v Európe presadiť dovoz skvapalneného plynu z bridlicových ložísk a útočí na projekt Nord Stream II. No ruský, ale aj iný plyn prepravovaný plynovodom, je o štvrtinu lacnejší ako skvapalnený plyn,“ zdôraznil Bačišin.
Pozrite si reláciu v Tablet.TV
Nové americké sankcie by mali zasiahnuť až 80% ruskej ekonomiky. Bačišin aj napriek tomu očakáva, že Moskva nesiahne k odvetným opatreniam. „USA by mohol zasiahnuť zákaz dovozu titánu pre výrobu lietadiel, no Rusi to neurobia, lebo sa boja, že stratia trhy. Nemá to pre nich zmysel. Mohli by prestať predávať raketové motory pre americké družice. Nebudú však robiť odvetné opatrenia,“ povedal Bačišin, ktorý si nemyslí, že Rusko bude bojkotovať americký dolár a obchodovať napríklad s Tureckom a Čínou v ich vlastných menách. „Ropa a zemný plyn sú najväčším vývozným artiklom pre Rusko. Tie sa obchodujú v dolároch a na tom sa nič nezmení. Rusko môže s Tureckom obchodovať vo vlastných menách, ale nie je to reálne. Držali by Rusi takú nestabilnú menu ako je turecká líra?“ dodal Bačišin.
Obchodná vojna vracia svet do obdobia pred druhou svetovou vojnou. „Opakuje sa situácia z rokov 1929, 1930, keď sankcie, clá a odvetné opatrenia spôsobili prehĺbeniue finančnej krízy. Pre všetkých hráčov to viedlo k zhoršeniu možností vývozu,“ upozornil Bačišin.
Politické dôvody ako použitie novičoku proti rusko-britskému agentovi Sergejovi Skripaľovi, či väznenie amerického pastora Andrewa Brunsona, ktorého v Turecku súdia pre obvinenia zo špionáže a terorizmu, sú len zámienkou na ekonomické opatrenia obmedzujúce obchod.
"Politika je len dáždnikom, ktorý zakrýva, že v pozadí je vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie USA. Americká ekonomika je v mínuse, keď krajina viac dováža ako vyváža. Snaží sa napríklad v Európe presadiť dovoz skvapalneného plynu z bridlicových ložísk a útočí na projekt Nord Stream II. No ruský, ale aj iný plyn prepravovaný plynovodom, je o štvrtinu lacnejší ako skvapalnený plyn,“ zdôraznil Bačišin.
Pozrite si reláciu v Tablet.TV
Nové americké sankcie by mali zasiahnuť až 80% ruskej ekonomiky. Bačišin aj napriek tomu očakáva, že Moskva nesiahne k odvetným opatreniam. „USA by mohol zasiahnuť zákaz dovozu titánu pre výrobu lietadiel, no Rusi to neurobia, lebo sa boja, že stratia trhy. Nemá to pre nich zmysel. Mohli by prestať predávať raketové motory pre americké družice. Nebudú však robiť odvetné opatrenia,“ povedal Bačišin, ktorý si nemyslí, že Rusko bude bojkotovať americký dolár a obchodovať napríklad s Tureckom a Čínou v ich vlastných menách. „Ropa a zemný plyn sú najväčším vývozným artiklom pre Rusko. Tie sa obchodujú v dolároch a na tom sa nič nezmení. Rusko môže s Tureckom obchodovať vo vlastných menách, ale nie je to reálne. Držali by Rusi takú nestabilnú menu ako je turecká líra?“ dodal Bačišin.
