Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Richarda Kvasňovského je partner hedžového fondu Infinity Capital Group Peter Bálint.
Autor Tablet.TV
Bratislava 27. septembra (TABLET.TV) - Svetová ekonomika v posledných rokoch rastie, no na obzore je už jej spomalenie. Recesia je bežnou súčasťou ekonomického cyklu a tá najbližšia nevytvorí krízu rozmerov ako pred desiatimi rokmi. Dá sa očakávať, že kríza príde v roku 2020. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal partner hedžového fondu Infinity Capital Group Peter Bálint.
„Ďalšiu krízu spustia centrálne banky a zvýšenie úrokových sadzieb. Americký FED ich v tomto roku zvýšil už trikrát. Európska centrálna banka (ECB) avizovala, že so zvyšovaním začne v budúcom roku. USA má v tomto bezprecedentný vplyv, že nastavenie monetárnej politiky dokáže globálne ovplyvňovať svet, a tak môže prispieť k nástupu recesie. Podľa nastavenia menovej politiky a rastu úrokových sadzieb by mala recesia v USA nastať v roku 2020,“ upozornil Bálint.
Podľa Bálinta sa blížiaca sa kríza bude viac podobať na spľasnutie internetovej bubliny na prelome milénia, ako na to, čo sa dialo v roku 2008. „Aj vývoj okolo bitcoinu a kryptomien tomu navráva. Očakávam, že hodnota akcií padne o 30-50 %. Rovnako dôjde k výraznej korekcii hodnoty dlhopisov. Finančnými trhmi kríza silno otrasie, no bez väčšieho vplyvu na reálnu ekonomiku, na rozdiel od roku 2008, keď boli naplno zasiahnuté banky,“ povedal Bálint.
Práve dlhopisy môžu spôsobiť, že na blížiacu sa krízu môžu doplatiť napríklad poisťovne, či penzijné fondy. Kvantitatívne uvoľňovanie, teda zvyšovanie objemu peňazí v obehu v posledných rokoch totiž spôsobilo, že centrálne banky vykúpili z trhu dlhopisy najvyššej kvality. „Pre penzijné fondy a poisťovne napríklad ostali viac rizikové a menej kvalitné štátne a korporátne dlhopisy. Pri nich je pravdepodobnosť bankrotu omnoho vyššia. Rizikové dlhopisy na európskom trhu ponúkajú výnos vyšší, ako majú štátne dlhopisy nad úrovňou troch percent. Tieto dlhopisy majú 40 % pravdepodobnosť zlyhania počas najbližších piatich rokov a štatistika nepustí,“ vysvetlil Bálint s tým, že pri recesii prudko vzrastie podiel zlyhaných dlhopisov.
„Rizikové prémie vzrastú na dvojciferné hodnoty, a tým ceny dlhopisov klesnú. Poisťovne, ktoré ich držia vo svojich aktívach, môžu doplatiť na to, ak ich hodnota výrazne klesne, čím sa aspoň na istý čas stanú insolventné. Niektoré poisťovne v Európe sú veľmi ohrozené týmto vývojom a silno ich to zasiahne,“ dodal Bálint.
„Ďalšiu krízu spustia centrálne banky a zvýšenie úrokových sadzieb. Americký FED ich v tomto roku zvýšil už trikrát. Európska centrálna banka (ECB) avizovala, že so zvyšovaním začne v budúcom roku. USA má v tomto bezprecedentný vplyv, že nastavenie monetárnej politiky dokáže globálne ovplyvňovať svet, a tak môže prispieť k nástupu recesie. Podľa nastavenia menovej politiky a rastu úrokových sadzieb by mala recesia v USA nastať v roku 2020,“ upozornil Bálint.
Podľa Bálinta sa blížiaca sa kríza bude viac podobať na spľasnutie internetovej bubliny na prelome milénia, ako na to, čo sa dialo v roku 2008. „Aj vývoj okolo bitcoinu a kryptomien tomu navráva. Očakávam, že hodnota akcií padne o 30-50 %. Rovnako dôjde k výraznej korekcii hodnoty dlhopisov. Finančnými trhmi kríza silno otrasie, no bez väčšieho vplyvu na reálnu ekonomiku, na rozdiel od roku 2008, keď boli naplno zasiahnuté banky,“ povedal Bálint.
Práve dlhopisy môžu spôsobiť, že na blížiacu sa krízu môžu doplatiť napríklad poisťovne, či penzijné fondy. Kvantitatívne uvoľňovanie, teda zvyšovanie objemu peňazí v obehu v posledných rokoch totiž spôsobilo, že centrálne banky vykúpili z trhu dlhopisy najvyššej kvality. „Pre penzijné fondy a poisťovne napríklad ostali viac rizikové a menej kvalitné štátne a korporátne dlhopisy. Pri nich je pravdepodobnosť bankrotu omnoho vyššia. Rizikové dlhopisy na európskom trhu ponúkajú výnos vyšší, ako majú štátne dlhopisy nad úrovňou troch percent. Tieto dlhopisy majú 40 % pravdepodobnosť zlyhania počas najbližších piatich rokov a štatistika nepustí,“ vysvetlil Bálint s tým, že pri recesii prudko vzrastie podiel zlyhaných dlhopisov.
„Rizikové prémie vzrastú na dvojciferné hodnoty, a tým ceny dlhopisov klesnú. Poisťovne, ktoré ich držia vo svojich aktívach, môžu doplatiť na to, ak ich hodnota výrazne klesne, čím sa aspoň na istý čas stanú insolventné. Niektoré poisťovne v Európe sú veľmi ohrozené týmto vývojom a silno ich to zasiahne,“ dodal Bálint.
