Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zápis prispel k záchrane historických pamiatok a tiež k zviditeľneniu mesta vo svete.
Autor TASR
Banská Štiavnica 7. decembra (TASR) - Zápis Banskej Štiavnice a technických pamiatok mesta a jeho okolia na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO výrazne prispel k záchrane historických pamiatok a tiež k zviditeľneniu mesta vo svete. Sídlo opeknelo a z roka na rok láka viac turistov. Takto nedávno zhodnotila 20 rokov, ktoré uplynuli od tohto významného aktu primátorka B. Štiavnice Nadežda Babiaková.
Pre mesto to bol významný krok, ktorému však predchádzali roky príprav. Na týchto prípravách, ktoré trvali štyri roky, pracovalo niekoľko desiatok odborníkov. Zápis však mestu značne pomohol. Začali sem prúdiť desiatky miliónov korún od štátu a neskôr ďalšie milióny eur z Európskej únie. Viaceré z pamiatok zmenili svoj výzor, podarilo sa zachrániť desiatky historických objektov, zveľadiť vzácne vodné tajchy.
Viditeľný posun vpred ocenili aj účastníci okrúhleho stola, ktorý sa konal v B. Štiavnici v lete, v rámci kultúrneho festivalu Capalest.
"Pred 20 rokmi bolo napríklad na Trojičnom námestí množstvo objektov mŕtvych. Veľa z nich sa od vtedy podarilo obnoviť, aj keď často za cenu nevhodných stavebných postupov," povedala odborníčka v oblasti svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Viera Dvořáková.
Podľa Ľubice Pinčíkovej z Pamiatkového ústavu v Bratislave v roku 1992 bolo z celkového počtu 296 národných kultúrnych pamiatok (NKP) v B. Štiavnici v narušenom stave 99 a v dezolátnom 17 objektov, o 20 rokov neskôr tvorili tieto už len 11 % z celkového počtu 365 NKP. Vyzdvihla pri tom grantový program Ministerstva kultúry SR, ktorý za tie roky významne pomohol pri obnove starej B. Štiavnice.
Aj keď je dnes v zlom stave stále ešte asi 40 NKP, ako konštatovala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v B. Bystrici Zuzana Klasová, každá kultúrna pamiatka je niečí majetok, a tak v prvom rade by sa o ňu mal starať majiteľ.
"Viditeľný posun v revitalizácii pamiatok zaznamenala Štiavnica najmä v rokoch 2000 až 2010," uviedol riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda. Toto obdobie označil ako zlaté pre obnovu objektov a pamiatok v meste UNESCO. Kritizoval však zastavenie kapitálových výdavkov v uplynulých troch rokoch pre SBM, ktoré spravuje hneď niekoľko štiavnických pamiatok. Ako poznamenal jeden z diskutujúcich Ľubomír Lužina, v zlom stave je dodnes najmä množstvo tamojších technických pamiatok. Účastníci sa tiež priklonili k vytvoreniu postu splnomocnenca vlády SR pre lokality UNESCO na Slovensku.
Podľa architektky Ľubice Paučulovej o tom, že B. Štiavnica je dnes krajšie a príťažlivejšie mesto, ktoré si uchováva genius loci, svedčí aj štatistika uplynulých rokov, keď sa do mesta sťahuje stále viac ľudí. Navyše, objekty v starom centre kupujú takí, ktorí do nich neváhajú investovať a zároveň citlivo prihliadajú na ich vzhľad a využitie.
Zápis Banskej Štiavnice a technických pamiatok mesta a jeho okolia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa uskutočnil 11. decembra 1993 v kolumbijskej Cartagene.
Pre mesto to bol významný krok, ktorému však predchádzali roky príprav. Na týchto prípravách, ktoré trvali štyri roky, pracovalo niekoľko desiatok odborníkov. Zápis však mestu značne pomohol. Začali sem prúdiť desiatky miliónov korún od štátu a neskôr ďalšie milióny eur z Európskej únie. Viaceré z pamiatok zmenili svoj výzor, podarilo sa zachrániť desiatky historických objektov, zveľadiť vzácne vodné tajchy.
Viditeľný posun vpred ocenili aj účastníci okrúhleho stola, ktorý sa konal v B. Štiavnici v lete, v rámci kultúrneho festivalu Capalest.
"Pred 20 rokmi bolo napríklad na Trojičnom námestí množstvo objektov mŕtvych. Veľa z nich sa od vtedy podarilo obnoviť, aj keď často za cenu nevhodných stavebných postupov," povedala odborníčka v oblasti svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Viera Dvořáková.
Podľa Ľubice Pinčíkovej z Pamiatkového ústavu v Bratislave v roku 1992 bolo z celkového počtu 296 národných kultúrnych pamiatok (NKP) v B. Štiavnici v narušenom stave 99 a v dezolátnom 17 objektov, o 20 rokov neskôr tvorili tieto už len 11 % z celkového počtu 365 NKP. Vyzdvihla pri tom grantový program Ministerstva kultúry SR, ktorý za tie roky významne pomohol pri obnove starej B. Štiavnice.
Aj keď je dnes v zlom stave stále ešte asi 40 NKP, ako konštatovala riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v B. Bystrici Zuzana Klasová, každá kultúrna pamiatka je niečí majetok, a tak v prvom rade by sa o ňu mal starať majiteľ.
"Viditeľný posun v revitalizácii pamiatok zaznamenala Štiavnica najmä v rokoch 2000 až 2010," uviedol riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda. Toto obdobie označil ako zlaté pre obnovu objektov a pamiatok v meste UNESCO. Kritizoval však zastavenie kapitálových výdavkov v uplynulých troch rokoch pre SBM, ktoré spravuje hneď niekoľko štiavnických pamiatok. Ako poznamenal jeden z diskutujúcich Ľubomír Lužina, v zlom stave je dodnes najmä množstvo tamojších technických pamiatok. Účastníci sa tiež priklonili k vytvoreniu postu splnomocnenca vlády SR pre lokality UNESCO na Slovensku.
Podľa architektky Ľubice Paučulovej o tom, že B. Štiavnica je dnes krajšie a príťažlivejšie mesto, ktoré si uchováva genius loci, svedčí aj štatistika uplynulých rokov, keď sa do mesta sťahuje stále viac ľudí. Navyše, objekty v starom centre kupujú takí, ktorí do nich neváhajú investovať a zároveň citlivo prihliadajú na ich vzhľad a využitie.
Zápis Banskej Štiavnice a technických pamiatok mesta a jeho okolia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa uskutočnil 11. decembra 1993 v kolumbijskej Cartagene.
