Prednedávnom Bartková dopísala svoju už 13. knihu.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Slovenská spisovateľka Alica Bartková patrí medzi najvýraznejšie talenty súčasnosti. Dokáže zaujať nezameniteľným štýlom, nadhľadom nad príbehom, rýchlym spádom deja a nevtieravým humorom. Knižne debutovala v roku 2013 hneď s tromi titulmi - Pachuť slov (Slovart), Šťastné konce, nešťastný svet (Tatran) a Veľká vlna (Tatran). Tento rok potešila fanúšikov až štyrmi knihami Piková sedma, Návrat, Ranný lov a Rozdvojenie. V rozhovore pre TASR potvrdila, že ich spoločnou črtou je pochybovanie o spoločnosti, o živote, v ktorom žijeme. "Väčšina ľudí iba nekriticky preberá názory ostatných bez toho, aby používali vlastný rozum. Keď sa potom udeje niečo, čo nám naštrbí vedomie samozrejmosti, potom zostanú rozčarovaní," tvrdí vyštudovaná filozofka, 33-ročná introvertná autorka, ktorá nerada hovorí o sebe a svojich knihách.
Alica Bartková žije v Banskej Bystrici, kde absolvovala na Univerzite Mateja Bela filozofiu a výtvarnú edukáciu. Od čias debutov jej vyšlo ďalších osem kníh, ktoré na trh priniesli vydavateľstvá Forza Music a Tatran. V románe Návrat uvažuje o "rolách", ktoré nám vybral sám život. Otvára ho mottom "sapere aude", výrokom z čias osvietenstva, ktorým čitateľov navádza, aby sa nebáli myslieť. V Rannom love prišla s témou - ako žiť a najmä prežiť v spoločnosti, kde slušnosť a bezúhonnosť sú komodity skôr na ozdobu než ako samozrejmá súčasť života. Rozvila príbeh manželov, ktorí až v krajnej situácii pochopia, že spojili svoj život s tým správnym partnerom, len akosi pozabudli na dôvody, prečo si ho kedysi vybrali. V románe Rozdvojenie opisuje príbeh mladej ženy, ktorá žije pomerne nekomplikovaným životom, osamostatnila sa, má prácu, byt. Ten však vyhorí, príde o všetko a ona sa musí vrátiť späť k rodičom. "V tejto knihe je rozvinutá téma schizofrénie, čo nevidím tak často v literatúre. Naposledy som si ju všimla v románe Fight Club od Chucka Palahniuka," dopĺňa spisovateľka a pripúšťa, že vo svojich knihách čerpá aj z vlastných zážitkov.
"Asi by som klamala, keby som povedala, že nič zo svojho života nedávam do kníh. V každej postave je kus zo mňa, ale je to všetko fikcia," prezradila autorka, ktorá nepíše cielene pre určitú skupinu ľudí a odmieta, že by jej knihy patrili do kategórie literatúra pre ženy. "Píšem pre potrebu písať a nezaoberám sa tým, kto to bude čítať," tvrdí Bartková. Jej knihy ocení každý čitateľ so záujmom o súčasnú dobu. "Niekoľkokrát som sa stretla s názorom, že pre čitateľov intelektuálnej literatúry som možno príliš komerčná a pre čitateľov komerčnej literatúry príliš komplikovaná. Možno som stredný prúd, kde si nájde každý niečo pre seba."
Prednedávnom dopísala Alica Bartková svoju už 13. knihu - detektívku s jemným názvom Kvietok, ktorá má byť podľa spisovateľky jej najtemnejšou knižkou. Spolu s ďalšou zbierkou poviedok však čaká na svojho vydavateľa. "Už som našla jedného, ale odmietla som ho, apeloval na zmenu názvu a tom som nechcela."
Alica Bartková žije v Banskej Bystrici, kde absolvovala na Univerzite Mateja Bela filozofiu a výtvarnú edukáciu. Od čias debutov jej vyšlo ďalších osem kníh, ktoré na trh priniesli vydavateľstvá Forza Music a Tatran. V románe Návrat uvažuje o "rolách", ktoré nám vybral sám život. Otvára ho mottom "sapere aude", výrokom z čias osvietenstva, ktorým čitateľov navádza, aby sa nebáli myslieť. V Rannom love prišla s témou - ako žiť a najmä prežiť v spoločnosti, kde slušnosť a bezúhonnosť sú komodity skôr na ozdobu než ako samozrejmá súčasť života. Rozvila príbeh manželov, ktorí až v krajnej situácii pochopia, že spojili svoj život s tým správnym partnerom, len akosi pozabudli na dôvody, prečo si ho kedysi vybrali. V románe Rozdvojenie opisuje príbeh mladej ženy, ktorá žije pomerne nekomplikovaným životom, osamostatnila sa, má prácu, byt. Ten však vyhorí, príde o všetko a ona sa musí vrátiť späť k rodičom. "V tejto knihe je rozvinutá téma schizofrénie, čo nevidím tak často v literatúre. Naposledy som si ju všimla v románe Fight Club od Chucka Palahniuka," dopĺňa spisovateľka a pripúšťa, že vo svojich knihách čerpá aj z vlastných zážitkov.
"Asi by som klamala, keby som povedala, že nič zo svojho života nedávam do kníh. V každej postave je kus zo mňa, ale je to všetko fikcia," prezradila autorka, ktorá nepíše cielene pre určitú skupinu ľudí a odmieta, že by jej knihy patrili do kategórie literatúra pre ženy. "Píšem pre potrebu písať a nezaoberám sa tým, kto to bude čítať," tvrdí Bartková. Jej knihy ocení každý čitateľ so záujmom o súčasnú dobu. "Niekoľkokrát som sa stretla s názorom, že pre čitateľov intelektuálnej literatúry som možno príliš komerčná a pre čitateľov komerčnej literatúry príliš komplikovaná. Možno som stredný prúd, kde si nájde každý niečo pre seba."
Prednedávnom dopísala Alica Bartková svoju už 13. knihu - detektívku s jemným názvom Kvietok, ktorá má byť podľa spisovateľky jej najtemnejšou knižkou. Spolu s ďalšou zbierkou poviedok však čaká na svojho vydavateľa. "Už som našla jedného, ale odmietla som ho, apeloval na zmenu názvu a tom som nechcela."