Bratislava 12. októbra (TASR) - Ivan Štrpka je básnik, textár, esejista, prozaik a prekladateľ. Je jedným z členov literárnej skupiny Osamelí bežci, ktorá vznikla v roku 1963 a o rok neskôr publikovala v časopise Mladá tvorba dva manifesty, na tie časy veľmi provokatívne. Okrem neho skupinu tvoril aj Ivan Laučík a Peter Repka. Oficiálne hodnoty, vojnu a komunizmus považovali za abstraktné pojmy pre svoju generáciu, odmietali tvorbu niektorých autorov (napríklad Andreja Plávku), odmietali zasahovanie ideológie do literárnej tvorby a protestovali proti vtedajšiemu spoločenskému systému. Osamelí bežci sa vo svojich debutoch (v rokoch 1968-1969) prezentovali novou, originálnou poetikou, ktorou sa odlišovali od dovtedajšej slovenskej lyriky. Rozvíjali básnickú polyfóniu a viacvýznamovosť, pričom poéziu chápali ako ničím nehatené sebavyjadrenie.

Ivan Štrpka, rodák z Hlohovca, kde sa narodil 30. júna 1944, vyštudoval v roku 1969 slovenčinu a španielčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už počas štúdia a po jeho skončení pracoval ako redaktor vo viacerých literárnych časopisoch a v Československej televízii v Bratislave. V polovici 80. rokov 20. storočia bol šéfredaktorom časopisu Mladé rozlety, neskôr zástupcom šéfredaktora Literárneho týždenníka a v rokoch 1990-1993 šéfredaktorom Kultúrneho života. V období rokov 1999-2010 bol šéfredaktorom časopisu Romboid.

Po viacročnom časopiseckom publikovaní básní v zborníku Dúfam, že nevyrušujem, Eva samostatne knižne debutoval zbierkou básní Krátke detstvo kopijníkov (1969). Kritika ju vnímala ako polemiku s normou spoločenskej i básnickej situácie. Kritický básnický postoj je zreteľný aj v knihe Tristan tára z roku 1971.

V nasledujúcom desaťročí i neskôr Ivan Štrpka spolupracoval na hudobných projektoch Deža Ursínyho ako textár.

Po hudobných textoch sa k poézii vrátil vydaním knihy Teraz a iné ostrovy (1981). Napísal aj zbierky básní Pred premenou (1982), Správy z jablka (1985), Všetko je v škrupine (1989). V roku 1991 vydal Krásny nahý svet s poéziou datovanou prelomom 60. a 70. rokov minulého storočia.

V knihe Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje (1995) sústredil články a úvahy publikované v Kultúrnom živote počas svojho porevolučného pôsobenia v redakcii a z relácie Slovenského rozhlasu Živé slová. Reagoval v nich na aktuálne spoločensko–politické dianie. V roku 1999 mu vyšiel román Rukojemník s autobiografickými motívmi.

Pocitmi smútku a tragédie zo straty najbližšieho človeka je preniknutá zbierka básní Rovinsko, juhozápad; Smrť matky (1995). Zbierky Medzihry, Bábky kratšie o hlavu a Majster Mu a ženské hlasy vyšli v roku 1997.

Hudobné texty pre albumy Deža Ursínyho vydal knižne pod názvom jedného z ich najlepších spoločných projektov Modrý vrch (1988) a obsahujú textovú časť platní Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987). Po vyjdení knihy sa Štrpka textársky zúčastnil na ďalších projektoch s Dežom Ursínym: Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992), Príbeh (1994) s autobiografickými motívmi.

Tvorbu Ivana Štrpku ohodnotili Cenou Ivana Krasku za debut (1969), Cenou asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995), Cenou Dominika Tatarku (1997), Cenou Tatra banky za umenie (2003) a Cenou Jána Ondruša (2004).



zdroje: www.osobnosti.sk www.l.c.a.sk (aj: Slovník slovenských spisovateľov, Praha 1999) www.literarnyklub.sk