Bánovce nad Bebravou 2. apríla (TASR) - Dnešná mládež sa stretáva s rôznymi druhmi závislostí, ale aj neustále počúva prednášky o prevencii. „Čo je to prevencia?! Neznášam to slovo! Toľko letákov, plagátov, rečí o prevencii závislostí, ktoré majú zväčša opačné dôsledky ...“ vyjadruje svoj nesúhlas abstinujúci alkoholik a laický terapeut s takmer 30-ročnou praxou Marián Daubner. Práve s týmto pánom besedovali študenti Gymnázia Janka Jesenského o tom, ako si stále väčší počet Slovákov búra svoje plány do budúcna, lebo podľahnú závislostiam.

„Nečudujme sa, keď liter páleného stojí euro...“ pokračoval v kritizovaní dnešnej situácie na Slovensku M. Daubner, ktorý počas svojej mladosti podľahol alkoholizmu. Po 20-tich rokoch si na podnet svojej manželky vstúpil do svedomia až natoľko, že sa bez akejkoľvek odbornej pomoci s alkoholom rozlúčil a s odstupom času sa začal profesionálne venovať ľuďom, ktorí sa snažia skončiť s alkoholom či inou drogou.
V prvej časti besedy terapeut študentom porozprával, ako vníma ľudí, ktorí podľahli nástrahám alkoholizmu či inému druhu závislosti. Prednášku sa nesnažil viesť výchovným monológom, práve naopak. Vychádzal zo života a jednoduchým spôsobom, hovorovým štýlom v kocke predostrel svoje názory. Prednáška bola o to zaujímavejšia, že svoj prejav obohatil konkrétnymi príkladmi z praxe. „Keď ku mne príde klient, ešte sa len nadýchne a už viem, čo bude hovoriť,“ vysvetľuje rozdiel medzi schopnosťami vzdelaných odborníkov a svojimi „amatérskymi“ schopnosťami. „Vždy je to človek, ktorý ku mne prišiel s veľkým problémom svojej závislosti. A ja sa s nimi "vyprávam" rečou ulice. To je to, čo sa ťažko znáša. Ale vo väčšine prípadov to má čosi do seba. Čosi, čo toho človeka osloví,“ bez servítky na ústach hodnotí svoje netradičné postupy.

„Volám sa Matúš a som závislý na drogách a alkohole,“ predstavil sa 26-ročný, čerstvo vyliečený abstinent, pričom svojou vetou, pekne povedané, vyrazil študentom dych. „S drogami som začal v trinástich a s alkoholom v dvadsiatich,“ pokračoval nesmelo klient Mariána Daubnera. Potom sme dostali priestor na otázky pre Matúša, ktorý najnovšie sprevádza svojho liečiteľa po školách. Avšak až po chvíli ticha sa odvážne ozvala Simona: „A prečo si s tým vlastne začal? Čo ťa k tomu viedlo?“ „Bol som mladý a sprostý. Nudili sme sa...“ odznela jeho prostá odpoveď a podľa jeho ďalších slov už mnohokrát oľutoval svoju mladícku nerozvážnosť.

„V protidrogovej alebo protialkoholickej liečebni je veľmi dôležité vyplniť klientom čas. Aby nemali ani chvíľku voľna myslieť na to, čo ich tam vlastne priviedlo,“ vstúpil do rozhovoru pán Daubner. Postupne sa odhodlali položiť otázku aj ďalší spolužiaci, takže sme sa o Matúšovi dozvedeli viac. Napríklad aj to, že do psychoterapeutického režimu patria okrem bežných každodenných činností aj také aktivity, ako je písanie denníkov, ich spoločné prezentovanie, psychoterapeutické cvičenia a večerné televízne správy. „Používanie mobilov je zakázané, pretože mobily, to sú iba staré kontakty na tých, ktorí ťa sem dostali,“ doplnil odpoveď skúsený odborník z Prievidze.
„Dogy sú drogy!“ uzavrel besedu mladý abstinent odpoveďou na otázku, prečo ho to všetko lákalo vyskúšať znovu, keď si už toho toľko vytrpel. Veľmi trefná bodka tejto témy. Škoda, že priemerne necelých 18.000 Slovákov túto poznámočku podceňuje! Každopádne, taktika boja proti šíriacemu sa alkoholizmu a drogám, ktorú si zvolil Marián Daubner, sa osvedčila aj v našej triede. Určite v nás jeho prednáška zanechala väčší dojem, ako propagačné letáčiky, ktorých je všade plno. Zostáva nám len dúfať, že prostredníctvom takýchto autorít a besied sa nám podarí znížiť počet drogovo závislých ľudí.

Ivana Mišáková, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou