Bratislava 3. augusta (TASR) - Vari najznámejším a najpopulárnejším slovenským literárnym historikom 20. storočia bol Rudo Brtáň (1907 Hybe - 1998 Bratislava). Bol to najmä literárny historik - biografista. Jemu vďačíme za mnohé biografické fakty a údaje zo života našich spisovateľov rôznych období, pretože trpezlivo obišiel desiatky farských matrík a archívov, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vydal niekoľko personálnych monografií a kníh literárnovedných štúdií, najmä o postavách z obdobia nášho národného obrodenia. Jednou z takýchto kníh, sledujúcou najmä popularizačné a výchovno-vzdelávacie ciele, je publikácia Postavy slovenskej literatúry. Vyšla v roku 1971 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.

Autor si v rámci chronologickej postupnosti knihu rozvrhol do piatich trojblokov a jedného dvojbloku (Chalupka, Sládkovič). Záverečný trojblok je venovaný trojici najvýznamnejších literárnych, národno-kultúrnych a politických predstaviteľov nášho národného obrodenia, a to v poradí: Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Štúdie sú komponované veľmi prehľadne, rešpektujú primárny vzdelávací cieľ so zameraním na vekovú kategóriu študentov stredných škôl, no zároveň oslovujú aj širokú kultúrnu verejnosť.

Aj heslo Ľudovít Velislav Štúr je rozčlenené na dve časti: Život a dielo. V životopisnej časti sa môžeme dozvedieť mnohé zaujímavosti zo Štúrovho detstva. Napríklad: „Keď ho otec naučil všetky základné vedomosti z čítania a písania, rátania a spevu, keď ho otec i starší brat Karol podučil aj základy latinského jazyka, opustil 12-ročný Ľudovít rodný kraj pod Rokošom, Kňazovým stolom a Čiernym vrchom, odišiel z kruhu domáceho i z kraja slovenských Zayových poddaných a vypravil sa na maďarčinu do zadunajského mestečka Rábu (dnes Győr), kde sa naučil nielen po maďarsky, ale aj po nemecky. Cesta do Rábu trvala štyri dni a noci...“

Charakteristickou črtou Brtáňovej biografistiky bolo, že sa vždy usiloval nájsť aj učiteľov významných osobností. Tak napríklad na lýceu v Bratislave to bolo takto: „Na matematiku, fyziku a astronómiu mali výborného odborníka, Slováka z Modry Gabriela Kováča-Martinyho, ktorý bol predtým v Modre rektorom. Prozódiu, poéziu a maďarčinu ho učil Matej Ševrľa, Slovák z Bystričky z Turca, predtým štiavnický rektor, latinský štýl a estetiku znamenitý historik, polonemec-poloslovák z Pezinka Ján Grosz, ktorý bol aj rektorom srbského gymnázia v Karlovciach. Okrem toho počúval prednášky aj ďalších profesorov, ako bol historik a Slovák z Piliša Samuel Žigmondy, znamenitý gréčtinár, alebo Pavel Bilnica, ktorý suploval mnohé predmety, stýkal sa veľmi rád s bratislavským Nemcom Tobiášom Godofredom Schrőerom...“

Zásluhou Ruda Brtáňa máme po prvý raz verejne publikovaný autentický latinský záznam o Štúrovom narodení v uhroveckej matrike. Je to zaznamenané takto: „Anno Domini 1815. 51 (číslo označuje stranu matriky) Baptisati sunt: 95. (číslo označuje poradie) Oct(obris) Ludovicus Samuel Stur Anna Michalecz Rector Z(ay) Ugrocz (Joh)annes Kis c(um) Cons(orte) Elisabetha, Michael Schimko c(um) Cons(ote) Anna, Anna Pettko Steph(ani) Schimko V(erbi) D(ei) Ministri Consors, Maria Hnatek.“

Po slovensky je to takto: „Roku 1815 sú krstení: (na strane 51 pod číslom 95): 29. októbra (1815) Ľudovít, syn Samuela Štúra a Anny Michalcovej, otec učiteľ v Zay Uhrovci. Krstní rodičia: Ján Kišš s manželkou Alžbetou, Michal Šimko s manželkou Annou, Anna Petková, Štefana Šimku, slova božieho kazateľa manželka, Mária Hnátková.“