Držiteľ ocenenia Best of the Booker a rytierskeho titulu za služby literatúre priamo od Alžbety II. sa do povedomia verejnosti dostal začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia románom Deti polnoci.
Autor TASR
Bombaj/Bratislava 18. júna (TASR) - Britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie sa na literárne výslnie dostal začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia románom Deti polnoci. Narodil sa 19. júna 1947 v indickom Bombaji a v utorok sa dožíva 65 rokov.
Salman Rushdie pochádza z rodiny bohatého právnika vyštudovaného na Cambridgeskej univerzite vo Veľkej Británii a učiteľky. Odišiel študovať na významnú internátnu štátnu školu v anglickom meste Rugby, kde zápasil s rasistickými predsudkami. Neskôr študoval dejiny na univerzite v Cambridge.
Spisovateľ sa preslávil kontroverzným románom Satanské verše z roku 1988. Iránsky revolučný vodca ajatolláh Ruholláh Chomejní vyniesol v roku 1989 nad spisovateľom fatvu, trest smrti za rúhanie sa a zneváženie islamu v tejto knihe. Rushdie žil desať rokov pod policajnou ochranou. Obe iránske vlády, ktoré boli vytvorené po Chomejního smrti v júni 1989, v snahe vylepšenia vzťahov so Západom prestali uskutočnenie fatvy aktívne podporovať a dali jasne najavo, že nemajú záujem o spisovateľovu smrť.
Irán však vo februári 2009 oznámil, že náboženský dekrét fatva nariaďujúci trest smrti britskému spisovateľovi Salmanovi Rushdiemu stále platí, aj po 20 rokoch od jeho vyhlásenia vodcom revolúcie ajatolláhom Ruholláhom Chomejním. Fatvu totiž nemožno odvolať, pretože ako náboženský dekrét vydaný najvyšším duchovným predstaviteľom krajiny je nezrušiteľná.
Salman Rushdie navštívil v apríli 2001 Českú republiku, stretol sa s vtedajším prezidentom Václavom Havlom a vystúpil na 11. ročníku Festivalu spisovateľov Praha. Bola to už jeho druhá návšteva Čiech, prezident Havel britského spisovateľa prvýkrát prijal na Pražskom hrade v septembri 1993.
Rodnú Indiu navštívil Salman Rushdie prvýkrát od vydania fatvy v júni 2000. Indická polícia ho vtedy v obave o jeho bezpečnosť požiadala, aby pricestoval inkognito, v tmavých okuliaroch a so šatkou na hlave. Rushdie, ktorý podnikol cestu domov s 20-ročným synom, navštívil rodinu a niekoľko najznámejších turistických miest. Žiadosť indickej polície o čiastočné alebo úplné zamaskovanie síce odmietol, ale neskôr uviedol, že aj 11 rokov po vynesení rozsudku smrti musí byť stále opatrný. Počas svojej návštevy indickej metropoly Naí Dillí, kde mu udelili cenu Spisovatelia Commonwealthu 2000, žiadal zrušenie zákazu svojho románu Satanské verše. Spisovateľ navštívil Indiu aj v roku 2004, jeho prvou zastávkou bolo mesto Bombaj, kde strávil mladosť a po rokoch sa stretol s priateľmi.
Kanadská spoločnosť Air Canada akceptovala v roku 2002 Salmana Rushdieho na palube svojich lietadiel. Spoločnosť sa ho dovtedy zdráhala prepravovať, aby predišla sťažnostiam a možným stratám klientov, ku ktorým by došlo po zavedení prísnych bezpečnostných opatrení kvôli jeho hroziacej smrti za údajnú urážku islamu.
Spisovateľa Salmana Rushdieho v marci 2004 vymenovali za predsedu americkej pobočky medzinárodnej spisovateľskej organizácie PEN Centrum.
V roku 2008 zvíťazil v súdnom spore s bývalým členom svojej ochranky, ktorý vydal knihu s nepravdivými tvrdeniami obviňujúcimi a zosmiešňujúcimi slávneho britského novelistu. Bývalý člen londýnskej polície Evans sa priznal, že tvrdenia v knihe o osobnom živote spisovateľa boli nepravdivé a ospravedlnil sa Rushdiemu a jeho žene Elizabeth za spôsobenú ujmu. Bývalý policajt v knihe nazvanej V službe Jej veličenstva označil Rushdieho za odporného, lakomého, nehygienického muža so samovražednými sklonmi. Evans napísal, že Rushdie profituje len z toho, že ho v Iráne za knihu Satanské verše odsúdili v jeho neprítomnosti na trest smrti.
Držiteľom ocenenia Best of the Booker sa Salman Rushdie stal v roku 2008. Bookerovu cenu udeľujú každoročne od roku 1969 za prozaické literárne diela autorov z Británie, Írska a krajín Commonwealthu.
Britský spisovateľ Salman Rushdie prijal v júni 2008 rytiersky titul za služby literatúre priamo od britskej kráľovnej Alžbety II. Získal právo nosiť titul sir. Samotné oznámenie o udelení rytierskeho titulu vyvolalo v roku 2007 celosvetové protesty v moslimských krajinách a spôsobili aj značné diplomatické napätie medzi Veľkou Britániou a Pakistanom.
Početné diela autora boli alebo sú dostupné v prekladoch, prípadne origináli aj na slovenskom knižnom trhu, napríklad Deti polnoci, Hanba, Zem pod jej nohami, Zbesilosť, či Východ, Západ. Spisovateľov román s názvom The Enchantress of Florence (Očarujúca Florenťanka) z roku 2008 rozpráva príbeh o súdnych intrigách v 15. a 16. storočí v talianskej Florencii a v indickom meste Fatéhpúr Síkrí, metropole Veľkých Mogulov, ako sa nazývali moslimskí panovníci vládnuci Indii v 16. až 19. storočí. Ide o návrat k magickému realizmu, v ktorom sa fakty prelínajú s fantáziou. V príbehu vystupujú aj reálne postavy ako taliansky filozof Niccolo Machiavelli či mogulský cisár Akbar.
Salman Rushdie pochádza z rodiny bohatého právnika vyštudovaného na Cambridgeskej univerzite vo Veľkej Británii a učiteľky. Odišiel študovať na významnú internátnu štátnu školu v anglickom meste Rugby, kde zápasil s rasistickými predsudkami. Neskôr študoval dejiny na univerzite v Cambridge.
Spisovateľ sa preslávil kontroverzným románom Satanské verše z roku 1988. Iránsky revolučný vodca ajatolláh Ruholláh Chomejní vyniesol v roku 1989 nad spisovateľom fatvu, trest smrti za rúhanie sa a zneváženie islamu v tejto knihe. Rushdie žil desať rokov pod policajnou ochranou. Obe iránske vlády, ktoré boli vytvorené po Chomejního smrti v júni 1989, v snahe vylepšenia vzťahov so Západom prestali uskutočnenie fatvy aktívne podporovať a dali jasne najavo, že nemajú záujem o spisovateľovu smrť.
Irán však vo februári 2009 oznámil, že náboženský dekrét fatva nariaďujúci trest smrti britskému spisovateľovi Salmanovi Rushdiemu stále platí, aj po 20 rokoch od jeho vyhlásenia vodcom revolúcie ajatolláhom Ruholláhom Chomejním. Fatvu totiž nemožno odvolať, pretože ako náboženský dekrét vydaný najvyšším duchovným predstaviteľom krajiny je nezrušiteľná.
Salman Rushdie navštívil v apríli 2001 Českú republiku, stretol sa s vtedajším prezidentom Václavom Havlom a vystúpil na 11. ročníku Festivalu spisovateľov Praha. Bola to už jeho druhá návšteva Čiech, prezident Havel britského spisovateľa prvýkrát prijal na Pražskom hrade v septembri 1993.
Rodnú Indiu navštívil Salman Rushdie prvýkrát od vydania fatvy v júni 2000. Indická polícia ho vtedy v obave o jeho bezpečnosť požiadala, aby pricestoval inkognito, v tmavých okuliaroch a so šatkou na hlave. Rushdie, ktorý podnikol cestu domov s 20-ročným synom, navštívil rodinu a niekoľko najznámejších turistických miest. Žiadosť indickej polície o čiastočné alebo úplné zamaskovanie síce odmietol, ale neskôr uviedol, že aj 11 rokov po vynesení rozsudku smrti musí byť stále opatrný. Počas svojej návštevy indickej metropoly Naí Dillí, kde mu udelili cenu Spisovatelia Commonwealthu 2000, žiadal zrušenie zákazu svojho románu Satanské verše. Spisovateľ navštívil Indiu aj v roku 2004, jeho prvou zastávkou bolo mesto Bombaj, kde strávil mladosť a po rokoch sa stretol s priateľmi.
Kanadská spoločnosť Air Canada akceptovala v roku 2002 Salmana Rushdieho na palube svojich lietadiel. Spoločnosť sa ho dovtedy zdráhala prepravovať, aby predišla sťažnostiam a možným stratám klientov, ku ktorým by došlo po zavedení prísnych bezpečnostných opatrení kvôli jeho hroziacej smrti za údajnú urážku islamu.
Spisovateľa Salmana Rushdieho v marci 2004 vymenovali za predsedu americkej pobočky medzinárodnej spisovateľskej organizácie PEN Centrum.
V roku 2008 zvíťazil v súdnom spore s bývalým členom svojej ochranky, ktorý vydal knihu s nepravdivými tvrdeniami obviňujúcimi a zosmiešňujúcimi slávneho britského novelistu. Bývalý člen londýnskej polície Evans sa priznal, že tvrdenia v knihe o osobnom živote spisovateľa boli nepravdivé a ospravedlnil sa Rushdiemu a jeho žene Elizabeth za spôsobenú ujmu. Bývalý policajt v knihe nazvanej V službe Jej veličenstva označil Rushdieho za odporného, lakomého, nehygienického muža so samovražednými sklonmi. Evans napísal, že Rushdie profituje len z toho, že ho v Iráne za knihu Satanské verše odsúdili v jeho neprítomnosti na trest smrti.
Držiteľom ocenenia Best of the Booker sa Salman Rushdie stal v roku 2008. Bookerovu cenu udeľujú každoročne od roku 1969 za prozaické literárne diela autorov z Británie, Írska a krajín Commonwealthu.
Britský spisovateľ Salman Rushdie prijal v júni 2008 rytiersky titul za služby literatúre priamo od britskej kráľovnej Alžbety II. Získal právo nosiť titul sir. Samotné oznámenie o udelení rytierskeho titulu vyvolalo v roku 2007 celosvetové protesty v moslimských krajinách a spôsobili aj značné diplomatické napätie medzi Veľkou Britániou a Pakistanom.
Početné diela autora boli alebo sú dostupné v prekladoch, prípadne origináli aj na slovenskom knižnom trhu, napríklad Deti polnoci, Hanba, Zem pod jej nohami, Zbesilosť, či Východ, Západ. Spisovateľov román s názvom The Enchantress of Florence (Očarujúca Florenťanka) z roku 2008 rozpráva príbeh o súdnych intrigách v 15. a 16. storočí v talianskej Florencii a v indickom meste Fatéhpúr Síkrí, metropole Veľkých Mogulov, ako sa nazývali moslimskí panovníci vládnuci Indii v 16. až 19. storočí. Ide o návrat k magickému realizmu, v ktorom sa fakty prelínajú s fantáziou. V príbehu vystupujú aj reálne postavy ako taliansky filozof Niccolo Machiavelli či mogulský cisár Akbar.