Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správca nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva C. Baláž informoval na stretnutí pod záštitou šéfky parlamentného výboru E.Jurinovej o aktivitách na realizáciu pamätníka.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) – Pod mottom Ako ďalej Slováci v zahraničí? sa dnes v areáli Bratislavského hradu uskutočnilo stretnutie pri príležitosti pamätného dňa Slovenskej republiky (5.7.), ktorý je aj Dňom zahraničných Slovákov. Stretnutie organizované nadáciou Národný pamätník slovenského vysťahovalectva (NPSV) sa konalo pod záštitou predsedníčky Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Eriky Jurinovej (OĽANO-NOVA).
„Problematika migrácie sa týka mnohých našich rodín v niekoľkých historických vlnách. Aj teraz odchádzajú mladí ľudia. Mala by sa tejto oblasti venovať väčšia pozornosť. Som za vybudovanie pamätníka a budem informovať výbor i predsedu Národnej rady o záveroch tohto rokovania. Tiež sa budem zaujímať, prečo sa nesplnilo uznesenie vlády z roku 2008,“ prisľúbila Jurinová.
V prijatom vyhlásení je aj tento bod: Očakávame a odporúčame Národnej rade SR, aby v zmysle článku 7a Ústavy SR a Deklarácie Národnej rady SR k zahraničným Slovákov z roku 1999, uplatňovala s plnou vážnosťou svoju pôsobnosť pri presadzovaní realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva – pamätníka migrácie v Bratislave vrátane kontroly vlády SR pri plnení si svojich úloh v tejto otázke.
Správca nadácie NPSV Claude Baláž informoval prítomných o aktivitách na realizáciu pamätníka v období rokov 2000 - 2017. „Snahy o jeho vybudovanie sú spojené so zápalom jednotlivcov, ale i prázdnymi slovami, sľubmi, neochotou a malým záujmom štátnych a verejných činiteľov. Od položenia 4,5-tonového základného kameňa v Sade Janka Kráľa uplynulo 17 rokov a okrem neplodných rokovaní a prázdnych sľubov sa pohlo len máločo,“ konštatoval Baláž.
Zároveň zhodnotil širšie súvislosti v oblasti starostlivosti o zahraničných Slovákov. Podľa neho Slovenské národné múzeum malo vo svojej kompetencii aj zahraničných Slovákov. Po úprave jeho zriaďovacej listiny táto problematika zmizla. Mali sme Ústav pre zahraničných Slovákov a Dom zahraničných Slovákov, ktoré robili aj vedeckovýskumnú činnosť. Výsledkom ich pôsobenia sú jediné výstupy, ktoré na Slovensku existujú. Z iných úradov a ústavov nevyšla žiadna podobná štúdia.
"Vyše 30 rokov neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by sa venovala tejto problematike. Je dobré, keď máme osem múzeí národnostných menšín, sú potrebné. Len nechápem, že je venovaná pozornosť národnostným menšinám na území Slovenska, prečo nevenujeme podobnú pozornosť aj vlastným menšinám v zahraničí. Tam je 1,5 milióna Slovákov, mnohonásobne viac ako iných menšín u nás," povedal správca nadácie.
Z neuspokojivých dôvodov okolo pamätníka vysťahovalectva vznikla v roku 2014 spomínaná nadácia. Tá iniciovala možnosť vybudovať ho na štátnom pozemku vedľa Slovenského národného divadla. "Máme na to súhlas zastupiteľstva mesta Bratislavy. Uvidíme, či štát už bude mať skutočný záujem o jeho vybudovanie," dodal Baláž.
„Problematika migrácie sa týka mnohých našich rodín v niekoľkých historických vlnách. Aj teraz odchádzajú mladí ľudia. Mala by sa tejto oblasti venovať väčšia pozornosť. Som za vybudovanie pamätníka a budem informovať výbor i predsedu Národnej rady o záveroch tohto rokovania. Tiež sa budem zaujímať, prečo sa nesplnilo uznesenie vlády z roku 2008,“ prisľúbila Jurinová.
V prijatom vyhlásení je aj tento bod: Očakávame a odporúčame Národnej rade SR, aby v zmysle článku 7a Ústavy SR a Deklarácie Národnej rady SR k zahraničným Slovákov z roku 1999, uplatňovala s plnou vážnosťou svoju pôsobnosť pri presadzovaní realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva – pamätníka migrácie v Bratislave vrátane kontroly vlády SR pri plnení si svojich úloh v tejto otázke.
Správca nadácie NPSV Claude Baláž informoval prítomných o aktivitách na realizáciu pamätníka v období rokov 2000 - 2017. „Snahy o jeho vybudovanie sú spojené so zápalom jednotlivcov, ale i prázdnymi slovami, sľubmi, neochotou a malým záujmom štátnych a verejných činiteľov. Od položenia 4,5-tonového základného kameňa v Sade Janka Kráľa uplynulo 17 rokov a okrem neplodných rokovaní a prázdnych sľubov sa pohlo len máločo,“ konštatoval Baláž.
Zároveň zhodnotil širšie súvislosti v oblasti starostlivosti o zahraničných Slovákov. Podľa neho Slovenské národné múzeum malo vo svojej kompetencii aj zahraničných Slovákov. Po úprave jeho zriaďovacej listiny táto problematika zmizla. Mali sme Ústav pre zahraničných Slovákov a Dom zahraničných Slovákov, ktoré robili aj vedeckovýskumnú činnosť. Výsledkom ich pôsobenia sú jediné výstupy, ktoré na Slovensku existujú. Z iných úradov a ústavov nevyšla žiadna podobná štúdia.
"Vyše 30 rokov neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by sa venovala tejto problematike. Je dobré, keď máme osem múzeí národnostných menšín, sú potrebné. Len nechápem, že je venovaná pozornosť národnostným menšinám na území Slovenska, prečo nevenujeme podobnú pozornosť aj vlastným menšinám v zahraničí. Tam je 1,5 milióna Slovákov, mnohonásobne viac ako iných menšín u nás," povedal správca nadácie.
Z neuspokojivých dôvodov okolo pamätníka vysťahovalectva vznikla v roku 2014 spomínaná nadácia. Tá iniciovala možnosť vybudovať ho na štátnom pozemku vedľa Slovenského národného divadla. "Máme na to súhlas zastupiteľstva mesta Bratislavy. Uvidíme, či štát už bude mať skutočný záujem o jeho vybudovanie," dodal Baláž.
