Vysoká škola výtvarného umenia ponúka jedinečnú šancu nahliadnuť do umeleckej duše mladých a začínajúcich umelcov. Svieže nápady a nevšedné diela sú vystavené pod jednou strechou divadla Elledanse.
Autor Školský servis
Bratislava 15. mája (TASR) - Vysoká škola výtvarného umenia (VŠVU) ponúka jedinečnú šancu nahliadnuť do umeleckej duše mladých a začínajúcich umelcov. Svieže nápady a nevšedné diela sú vystavené pod jednou strechou divadla „Elledanse“. Výstava sa nesie v duchu jednoduchého, no originálneho pomenovania „To by som aj ja spravil...a lepšie“.
Prvotná myšlienka zorganizovať výstavu tohto typu sa zrodila v hlave študenta VŠVU Maroša Barana. Jeho cieľom bolo, aby ľudia mohli vidieť, čo sa na VŠVU skutočne tvorí, ako vzniká umenie. „Prekážalo mi, že okolitý národ má prakticky šancu vidieť, čo sa na VŠVU deje iba v rámci prieskumov, keď sa škola otvára na tri dni a mení sa na najväčšiu galériu v meste. Veľakrát som mal pocit, že na prieskumoch vzniká syndróm "too much art". Čo znamená, že divák sa v množstve umenia alebo vecí, čo sa na umenie hrajú, nedokáže zorientovať, pretože je ho naraz strašne veľa,“ povedal pre Školský servis TASR Maroš Baran. Výstava získala svoje pomenovanie možno aj tak trošku z rebélie. „Prvú výstavu sme robili ako prváci. Neboli sme naivní a vedeli sme, že sa nájde hromada ľudí, ktorá mávne rukou a povie si, že "To by som aj ja spravil... a lepšie". Tým, že sme tento názov vybrali pre výstavu my sami, sme si zabezpečili prvenstvo použitia tohto sloganu. Takže ak to povie niekto o nás, po návšteve našej výstavy, nemá to až taký zmysel.“ Je to aj akýsi tichý protest voči ľudom, ktorí umenie len kritizujú, no sami v živote nič nedosiahli. Podľa Maroša je najväčší problém práve v tom, že slovenský národ si nevie vážiť „svoje umenie“ a propaguje zväčša len to zahraničné. Práve to sú rozhodujúce faktory, ktoré vplývajú už bez tak na nie najlepšiu budúcnosť umenia a kultúry na Slovensku.
Druhý ročník výstavy ponúka viacero druhov umenia. Obdivovať môžete vizuálne umenie, tanec, hudbu, módu a odev. Módu prezentoval ateliér odevného dizajnu VŠVU doc. Júlie Sabovej. Na výstave sa mohol podieľať každý, kto bol ochotný spolupracovať. Konkrétne to boli Maroš Baran, Mirka Rudášová, Jakub Jenčo, Zuzana Lexmannová, Kristína Kubáňová, Dávid Marcin, Katarina Sido, Matúš Vysocký, Žofia Dubová, Katarina Chlebničanová, Lenka Lukačovičová, Ondrej Urban a Tereza Kopecká. Tohtoročná výstava zahŕňa v sebe všetky druhy 2D umenia - fotografiu, maľbu a grafiku. Organizátor výstavy nie je vo „vodách umenia“ žiadny nováčik. Jeho tvorbu mohli nadšenci umenia vidieť už aj v Košiciach, Poprade a taktiež v Bratislave. Svoj zmysel pre umenie a krásu preukázal aj na samotnej výstave. Na módnej prehliadke vystavoval kolekciu "Love Lost 2012 (final stage)". Jedná sa o veľmi atypickú vec, čo sa týka jeho tvorby. Symbolizuje stratenú lásku.
Ako správny umelec, aj on doprial svojmu dielu istú dávku záhady: „S odstupom času to bude asi jedna z mojich najdôležitejších vecí, čo som kedy vytvoril. V podstate je to dosť trúfalé, že ju takto vystavujem. Ale to sa ľudia dozvedia a možno nedozvedia až po rokoch". Šancu uchytiť sa vo svojom obore majú mladí umelci takú, akú si ju sami vybojujú. Neexistuje žiadne tajomstvo úspechu, no je pravda, že väčšinou sa uchytí len zlomok. Problém predstavuje najmä nedostatočne rozvinutý módny priemysel. Ďalšou prekážkou pre umenie je nevyriešená sieť galérií, kurátorov, art dealerov či umeleckých kritikov. „Možno by však stačilo ak si človek dal trochu námahy a preskúmal mechanizmus, ako vznikajú svetové zbierky. Potom si môže dotyčný uvedomiť, že ani Slovákom nebráni nič v tom, aby mali na Slovensku dobré umenie, galérie, eventy, “ dodáva Maroš.
Ak máte chuť potešiť vaše estetické zmysly výstava potrvá do 4. júna 2012.
Renáta Péterová, Univerzita Komenského Bratislava
Aby sa slovenský národ uved
omilPrvotná myšlienka zorganizovať výstavu tohto typu sa zrodila v hlave študenta VŠVU Maroša Barana. Jeho cieľom bolo, aby ľudia mohli vidieť, čo sa na VŠVU skutočne tvorí, ako vzniká umenie. „Prekážalo mi, že okolitý národ má prakticky šancu vidieť, čo sa na VŠVU deje iba v rámci prieskumov, keď sa škola otvára na tri dni a mení sa na najväčšiu galériu v meste. Veľakrát som mal pocit, že na prieskumoch vzniká syndróm "too much art". Čo znamená, že divák sa v množstve umenia alebo vecí, čo sa na umenie hrajú, nedokáže zorientovať, pretože je ho naraz strašne veľa,“ povedal pre Školský servis TASR Maroš Baran. Výstava získala svoje pomenovanie možno aj tak trošku z rebélie. „Prvú výstavu sme robili ako prváci. Neboli sme naivní a vedeli sme, že sa nájde hromada ľudí, ktorá mávne rukou a povie si, že "To by som aj ja spravil... a lepšie". Tým, že sme tento názov vybrali pre výstavu my sami, sme si zabezpečili prvenstvo použitia tohto sloganu. Takže ak to povie niekto o nás, po návšteve našej výstavy, nemá to až taký zmysel.“ Je to aj akýsi tichý protest voči ľudom, ktorí umenie len kritizujú, no sami v živote nič nedosiahli. Podľa Maroša je najväčší problém práve v tom, že slovenský národ si nevie vážiť „svoje umenie“ a propaguje zväčša len to zahraničné. Práve to sú rozhodujúce faktory, ktoré vplývajú už bez tak na nie najlepšiu budúcnosť umenia a kultúry na Slovensku.
Umenie potrebuje prie
storDruhý ročník výstavy ponúka viacero druhov umenia. Obdivovať môžete vizuálne umenie, tanec, hudbu, módu a odev. Módu prezentoval ateliér odevného dizajnu VŠVU doc. Júlie Sabovej. Na výstave sa mohol podieľať každý, kto bol ochotný spolupracovať. Konkrétne to boli Maroš Baran, Mirka Rudášová, Jakub Jenčo, Zuzana Lexmannová, Kristína Kubáňová, Dávid Marcin, Katarina Sido, Matúš Vysocký, Žofia Dubová, Katarina Chlebničanová, Lenka Lukačovičová, Ondrej Urban a Tereza Kopecká. Tohtoročná výstava zahŕňa v sebe všetky druhy 2D umenia - fotografiu, maľbu a grafiku. Organizátor výstavy nie je vo „vodách umenia“ žiadny nováčik. Jeho tvorbu mohli nadšenci umenia vidieť už aj v Košiciach, Poprade a taktiež v Bratislave. Svoj zmysel pre umenie a krásu preukázal aj na samotnej výstave. Na módnej prehliadke vystavoval kolekciu "Love Lost 2012 (final stage)". Jedná sa o veľmi atypickú vec, čo sa týka jeho tvorby. Symbolizuje stratenú lásku.
S tajomstvom a aj bez ne
hoAko správny umelec, aj on doprial svojmu dielu istú dávku záhady: „S odstupom času to bude asi jedna z mojich najdôležitejších vecí, čo som kedy vytvoril. V podstate je to dosť trúfalé, že ju takto vystavujem. Ale to sa ľudia dozvedia a možno nedozvedia až po rokoch". Šancu uchytiť sa vo svojom obore majú mladí umelci takú, akú si ju sami vybojujú. Neexistuje žiadne tajomstvo úspechu, no je pravda, že väčšinou sa uchytí len zlomok. Problém predstavuje najmä nedostatočne rozvinutý módny priemysel. Ďalšou prekážkou pre umenie je nevyriešená sieť galérií, kurátorov, art dealerov či umeleckých kritikov. „Možno by však stačilo ak si človek dal trochu námahy a preskúmal mechanizmus, ako vznikajú svetové zbierky. Potom si môže dotyčný uvedomiť, že ani Slovákom nebráni nič v tom, aby mali na Slovensku dobré umenie, galérie, eventy, “ dodáva Maroš.
Ak máte chuť potešiť vaše estetické zmysly výstava potrvá do 4. júna 2012.
Renáta Péterová, Univerzita Komenského Bratislava