V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380.000 Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 18. decembra (TASR) - Českí poslanci v stredu schválili siedmu verziu zákona Lex Ukrajina, ktorá umožní ďalšie predlžovanie dočasnej ochrany ukrajinským utečencom a zavádza tiež špeciálny dlhodobý pobyt. Okrem toho sprísňuje Rusom možnosť získať české občianstvo a mal by vzniknúť nový trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc. Podľa správy serveru Novinky.cz informuje spravodajkyňa TASR.
V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380.000 Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt. Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý.
Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české. Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.
Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka. Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.
Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch. Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia.
V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380.000 Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt. Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý.
Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české. Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.
Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka. Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.
Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch. Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia.