Vedci to prirovnali k motoru auta, ktorý spotrebúva viac paliva pri zrýchľovaní ako pri udržiavaní stabilnej rýchlosti.
Autor TASR
Miláno 18. októbra (TASR) – Chôdza v krátkych intenzívnych dávkach dokáže na rovnakej vzdialenosti spáliť približne o 20 až 60 percent viac energie ako chôdza rovnomerným tempom, uvádza štúdia zverejnená 16. októbra. TASR informuje na základe správy žurnálu Proceedings of the Royal Society B a portálu Phys.org.
Tím vedcov z Milánskej univerzity v Taliansku skúmal spotrebu kyslíka skupiny dobrovoľníkov, ktorí kráčali na bežeckých trenažéroch alebo chodili po schodoch. Všimli si, že údaje o vynaloženej energii a spotrebovanom kyslíku zvyčajne odrážajú aktivity vykonávané v metabolicky ustálenom stave, ktorý nastane, až keď aktivita prebieha istý čas.
Položili si preto otázku, či a ako sa údaje zmenia, ak testované subjekty nebudú cvičiť kontinuálne, ale aktivitu viackrát zastavia a opäť začnú. Skúmali preto desať dobrovoľníkov a výsledky svojho výskumu zverejnili vo forme štúdie vo vedeckom žurnále Proceedings of the Royal Society B.
Dobrovoľníci počas rôznych časových intervalov kráčali po bežeckom trenažéri alebo chodili po schodisku. Dĺžka intervalu cvičenia sa menila od desiatich sekúnd po štyri minúty, počas cvičenia mali nasadené tvárové masky na meranie spotreby kyslíka a energie.
Výskumníci zistili, že dobrovoľníci pri opakovanom zastavovaní a rozbiehaní sa na rovnakej vzdialenosti spotrebovali viac energie ako pri dlhodobej aktivite vykonávanej rovnomerným tempom. Vysvetľujú to tým, že telo spotrebúva viac energie, keď sa rozbieha, ako keď už dosiahne stabilné tempo. Prirovnali to k motoru auta, ktorý spotrebúva viac paliva pri zrýchľovaní ako pri udržiavaní stabilnej rýchlosti.
Vedci ďalším testovaním zistili, že telo pri cvičení v krátkych intenzívnych dávkach spotrebuje o 20 až 60 percent viac energie ako pri cvičení v stabilnom tempe.
Autori štúdie preto odporúčajú ľuďom, ktorí chcú z cvičenia vyťažiť maximum, aby namiesto dlhodobého vykonávania aktivity cvičili v krátkych a intenzívnych dávkach.
Tím vedcov z Milánskej univerzity v Taliansku skúmal spotrebu kyslíka skupiny dobrovoľníkov, ktorí kráčali na bežeckých trenažéroch alebo chodili po schodoch. Všimli si, že údaje o vynaloženej energii a spotrebovanom kyslíku zvyčajne odrážajú aktivity vykonávané v metabolicky ustálenom stave, ktorý nastane, až keď aktivita prebieha istý čas.
Položili si preto otázku, či a ako sa údaje zmenia, ak testované subjekty nebudú cvičiť kontinuálne, ale aktivitu viackrát zastavia a opäť začnú. Skúmali preto desať dobrovoľníkov a výsledky svojho výskumu zverejnili vo forme štúdie vo vedeckom žurnále Proceedings of the Royal Society B.
Dobrovoľníci počas rôznych časových intervalov kráčali po bežeckom trenažéri alebo chodili po schodisku. Dĺžka intervalu cvičenia sa menila od desiatich sekúnd po štyri minúty, počas cvičenia mali nasadené tvárové masky na meranie spotreby kyslíka a energie.
Výskumníci zistili, že dobrovoľníci pri opakovanom zastavovaní a rozbiehaní sa na rovnakej vzdialenosti spotrebovali viac energie ako pri dlhodobej aktivite vykonávanej rovnomerným tempom. Vysvetľujú to tým, že telo spotrebúva viac energie, keď sa rozbieha, ako keď už dosiahne stabilné tempo. Prirovnali to k motoru auta, ktorý spotrebúva viac paliva pri zrýchľovaní ako pri udržiavaní stabilnej rýchlosti.
Vedci ďalším testovaním zistili, že telo pri cvičení v krátkych intenzívnych dávkach spotrebuje o 20 až 60 percent viac energie ako pri cvičení v stabilnom tempe.
Autori štúdie preto odporúčajú ľuďom, ktorí chcú z cvičenia vyťažiť maximum, aby namiesto dlhodobého vykonávania aktivity cvičili v krátkych a intenzívnych dávkach.