Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 8. máj 2025Meniny má Ingrida
< sekcia Import

Udalosť po udalosti, ako Slovensko vstupovalo do EÚ

TASR prináša výberovú chronológiu prístupového procesu SR do EÚ.

Brusel/Bratislava 9. júna (TASR) - Slovensko sa stalo 1. mája 2004 členským štátom Európskej únie (EÚ). Cesta Slovenskej republiky (SR) do EÚ sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) v roku 1993.

TASR prináša výberovú chronológiu prístupového procesu SR do EÚ.

4. októbra 1993 - Premiér Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu.

27. októbra 1993 - Európsky parlament ratifikoval asociačnú dohodu o pridružení SR k EÚ.

15. decembra 1993 - NR SR ratifikovala asociačnú dohodu.

9. mája 1994 - Slovensko sa stalo pridruženým partnerom EÚ.

23. - 24. novembra 1994 - Demarš EÚ, v ktorom únia reagovala na povolebný vývin v SR, odovzdali prezidentovi SR Michalovi Kováčovi, predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi a úradujúcemu premiérovi Jozefovi Moravčíkovi veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko Heinke Zenkerová a veľvyslanec Francúzska Michel Perrin. Únia v ňom reagovala na víťazstvo HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom a dala najavo znepokojenie nad priebehom prvého a druhého zasadania Národnej rady SR.

1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ.

27. jún 1995 - Premiér Vladimír Mečiar predložil v Cannes oficiálnu žiadosť o prijatie SR do EÚ.

25. októbra 1995 - Premiér Vladimír Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš vyjadrujúci znepokojenie nad politickým spormi na Slovensku. Podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície išlo o komuniké.

16. júla 1997 - Európska komisia oznámila, že vo svojom posudku nezaradila SR pre neplnenie politických kritérií medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ.

12. - 16. decembra 1997 - Európska rada schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu rozširovania únie. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, a to s Českou republikou, s Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a s Cyprom. Slovensko zaradili predovšetkým pre neplnenie politických kritérií do druhej skupiny krajín, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory. SR sa ocitla v skupine spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.

30. marca 1998 - V Londýne začal oficiálny proces smerujúci k rozšíreniu EÚ o 11 kandidátskych krajín. V ten istý deň si SR a Európska komisia (EK) odovzdali dokumenty Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.

1. októbra 1998 - EÚ označila parlamentné voľby v SR za pozitívny krok k integrácii Slovenska do EÚ.

3. decembra 1998 - Európsky parlament (EP) prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. Odporúčal v nej flexibilný prístup voči SR. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a Európskej komisii vypracovať novú správu o SR.

10. decembra 1999 - Na summite EÚ v Helsinkách dostalo Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi krajinami (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

15. februára 2000 - V Bruseli sa konala tzv. Prístupová konferencia - rokovanie o vstupe SR do EÚ.

8. novembra 2000 - Európska komisia v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. SR prvýkrát označila za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím krajina splnila jedno z ekonomických kritérií.

5. septembra 2001 - Európsky parlament schválil rezolúciu o pokroku SR v príprave na členstvo v EÚ. Dokument, ktorého autorom bol holandský poslanec Jan Marinus Wiersma, vítal dosiahnutý pokrok, upozorňoval však aj na nedostatky. Videl ich v oblasti finančnej kontroly, poľnohospodárstvo, životné prostredie, spravodlivosť a vnútro.

13. júna 2002 - Európsky parlament schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska v príprave na členstvo v EÚ, ale zároveň upozornil na problémy, najmä korupciu.

9. októbra 2002 - Európska komisia zverejnila pravidelnú správu o SR v príprave na členstvo v EÚ. Zhodnotila v nej vývoj od roku 1997, odkedy Slovensko podľa nej zaznamenalo výrazný pokrok. Európska komisia oficiálne odporučila prijať SR a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004.

12. - 13. decembra 2002 - Najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ na summite v Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K 15 členským štátom únie sa tak mali pripojiť Cyprus, ČR, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

17. februára 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája toho roku referendum o vstupe krajiny do EÚ. Referendová otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?"

9. apríla 2003 - Európsky parlament schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, proti sa vyslovilo 21 a 25 sa zdržalo.

14. apríla 2003 - Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu oficiálne schválila prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ.

16. apríla 2003 - Na summite v Aténach podpísali prezident SR Rudolf Schuster a premiér SR Mikuláš Dzurinda Zmluvu o pristúpení SR k EÚ.

16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende začlenenie krajiny do EÚ. Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.

1. júla 2003 - Národná rada SR súhlasila so Zmluvou o pristúpení k EÚ. Na hlasovaní sa zúčastnilo 140 poslancov a zmluvu schválilo 129. Proti prijatiu zmluvy hlasovalo 10 poslancov a jeden nehlasoval.

26. augusta 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster podpísal ratifikačnú listinu k zmluve o pristúpení SR k EÚ. Prezidentským podpisom SR ratifikovala svoj vstup do EÚ.

28. januára 2004 - Vláda SR schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača Slovenska s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára.

16. marca 2004 – Európska komisia sa po prvý raz zišla v rozšírenom zložení vrátane slovenského nominanta Jána Figeľa.

1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ.

13. jún 2004 - Na Slovensku sa uskutočnili prvé voľby 14 slovenských poslancov do Európskeho parlamentu.

Z komína stúpa čierny dym, konkláve nezvolilo pápeža

V nasledujúce dni budú kardináli takýmto spôsobom výsledky voľby oznamovať dopoludnia a podvečer po každých dvoch kolách voľby. Očakáva sa, že konkláve bude krátke, trvajúce len niekoľko dní.

,aktualizované 

- Futbalisti Paríža St. Germain budú 31. mája v Mníchove súpermi Interu Miláno vo finále Ligy majstrov. Hráči francúzskeho šampióna po minulotýždňovom víťazstve 1:0 na pôde FC Arsenal zvládli aj stredajšiu domácu odvetu, v ktorej zdolali anglického súpera 2:1.

- Rusko v stredu údajne zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Stalo sa to v čase, keď do krajiny pricestovali viacero zahraničných predstaviteľov pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, oznámil primátor Moskvy Sobjanin.

- Komínom Sixtínskej kaplnky vyšiel čierny dym. Pápeža nateraz teda nezvolili.

- Polícia vykonala nočnú raziu na klinike Los Olivos v Buenos Aires s cieľom získať kompletnú zdravotnú dokumentáciu zosnulého legendárneho futbalistu Diega Maradonu. Stalo sa tak na základe súdneho príkazu.

- Estónsko nedovolí slovenskému vládnemu špeciálu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) prelet cez svoje územie. Premiér to označil za úmyselný pokus zmariť jeho návštevu Moskvy. Informoval o tom na sociálnej sieti.

- Platforma pre demokraciu apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby novelu zákona o neziskových organizáciách napadli na Ústavnom súde (ÚS) SR. TASR o tom informovali predstavitelia platformy.

- Kardináli katolíckej cirkvi z celého sveta sa v stredu popoludní zhromaždili v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kde sa oficiálne začalo konkláve. Zvolia na ňom nástupcu zosnulého pápeža Františka, informuje TASR.

- Cieľom Slovenska je, aby sa obnovili medzivládne konzultácie s Českou republikou, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov krajín. Počas návštevy Prahy to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši s tým, že spolupráca krajín naplno funguje.

- Novou generálnou riaditeľkou Slovenského národného múzea (SNM) sa stala Andrea Predajňová. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na základe výsledkov výberového konania.

- Prezident Peter Pellegrini vymenoval v stredu päť nových sudcov všeobecných súdov. Vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci podčiarkol, že funkcia sudcu nie je iba prácou, ale celoživotným poslaním spojeným s veľkou cťou i zodpovednosťou.

- Útoky na sudcov sú aj útokmi na spravodlivosť a nezávislosť justície. Povedal to prezident SR Peter Pellegrini v súvislosti so stredajším ozbrojeným prepadnutím martinskej sudkyne vo svojom príhovore k vymenovaniu nových sudcov všeobecných súdov.

- Snahy premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o návrat k energetickej závislosti Slovenska od Ruskej federácie opozičná SaS dôrazne odmieta.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR majú v roku 2025 zarábať takmer 6900 eur. Poslanci, ktorí žijú mimo Bratislavského kraja, majú dostávať celkovo vyše 7300 eur.

- Estónsko, Lotyšsko a Litva údajne svetovým lídrom zakázali prelet cez svoj vzdušný priestor pri ich ceste do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva 9. mája.

- Opozícia vyzýva predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), aby v záujme Slovenska zrušil svoju plánovanú cestu na oslavy 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve.

- Plánovaná návšteva Moskvy slovenským premiérom Robertom Ficom je jeho suverénnym rozhodnutím. Je to vizitka jeho osoby. Uviedla to predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová po stretnutí s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim v Prahe.

- Informačný systém Agis na Pôdohospodárskej platobnej agentúre funguje, jeho dodávateľ si však neplní zmluvné povinnosti. PPA však plní akreditačné kritériá. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.

- Úrad na ochranu ústavy v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko klasifikoval tamojšiu organizáciu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako preukázateľne pravicovo-extrémistickú.

- Dlh v zdravotníctve vlani predstavoval 810,03 milióna eur, medziročne poklesol o sedem miliónov eur. Podobne ako v predchádzajúcom období aj v minulom roku vývoj dlhu ovplyvnilo oddlžovanie.