Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce srdcový sval, hlavne v dôsledku zahustenia krvi a tvorby zrazenín.
Autor TASR
Košice 21. júla (TASR) - Cievny systém človeka je v letných mesiacoch zaťažený viac ako po iné obdobia roka.
Lekári v tejto súvislosti ľuďom odporúčajú, aby nezabúdali na pitný režim. Horúčavy a hrozba dehydratácie organizmu sú totiž rizikové predovšetkým pre človeka, ktorý trpí kardiovaskulárnym ochorením.
"Problémy mávajú v lete často ľudia s postihnutím chlopne, u ktorých hrozí náhla srdcová príhoda a pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdce nie je dokrvené a ich problémy sa zvýraznia najmä pri dehydratácii. Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať za následok zlyhanie srdca," priblížila prof. Mária Frankovičová, ktorá je prednostkou Kliniky cievnej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a prednostkou Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Ako ďalej uviedla, infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce srdcový sval, hlavne v dôsledku zahustenia krvi a tvorby zrazenín. Tie môžu následne spôsobiť nielen náhlu srdcovú príhodu, ale byť aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií. "Preto je dôležité v teplých dňoch, kedy sa človek veľa potí, prijímať dostatok tekutín," zdôraznila Frankovičová.
Deti a starí ľudia by sa počas horúčav nemali pohybovať na priamom slnku, zvlášť medzi 11. a 15. hodinou. Najmä seniori by sa mali vyhýbať striedaniu prehriatych exteriérov s interiérmi, ktoré sú príliš ochladzované klimatizáciou, čo sa týka napríklad niektorých obchodných centier. Po návrate na slnko riskujú šok a v spomínaných chladných priestoroch im navyše hrozí riziko respiračnej infekcie, dokonca až zápal pľúc. Ostražití by mali byť počas leta aj jedinci v strednom veku. Počas horúčav im totiž vie telo vysielať signály, ktoré môžu byť prvým príznakom ochorenia žilového systému.
"Ak sa pocity ťažkých a unavených nôh, tlak a teplo, kŕče či 'mravčenie' v dolných končatinách opakujú častejšie, svedčia o chronickej žilovej nedostatočnosti, ktorá súvisí s porušením cirkulácie krvi v žilách a jej návratom z nôh späť do srdca. Tento fyzikálny jav je začiatočným prejavom možných problémov v cievnom systéme, na ktorý pôsobí gravitácia," ozrejmila Frankovičová. Spomínané ochorenie súvisí podľa jej slov najčastejšie s fajčením, nadváhou, nesprávnou výživou, nedostatkom pohybu či sedavým zamestnaním.
Lekári v tejto súvislosti ľuďom odporúčajú, aby nezabúdali na pitný režim. Horúčavy a hrozba dehydratácie organizmu sú totiž rizikové predovšetkým pre človeka, ktorý trpí kardiovaskulárnym ochorením.
"Problémy mávajú v lete často ľudia s postihnutím chlopne, u ktorých hrozí náhla srdcová príhoda a pacienti s ischemickou chorobou srdca, ktorých srdce nie je dokrvené a ich problémy sa zvýraznia najmä pri dehydratácii. Zahusťovaním krvi sa najmä u ľudí s náchylnosťou na tvorbu trombov zvyšuje možnosť vzniku zrazeniny, čo môže mať za následok zlyhanie srdca," priblížila prof. Mária Frankovičová, ktorá je prednostkou Kliniky cievnej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a prednostkou Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Ako ďalej uviedla, infarkt hrozí aj ľuďom, ktorí majú zúžené cievy zásobujúce srdcový sval, hlavne v dôsledku zahustenia krvi a tvorby zrazenín. Tie môžu následne spôsobiť nielen náhlu srdcovú príhodu, ale byť aj príčinou mozgových príhod a pľúcnych embólií. "Preto je dôležité v teplých dňoch, kedy sa človek veľa potí, prijímať dostatok tekutín," zdôraznila Frankovičová.
Deti a starí ľudia by sa počas horúčav nemali pohybovať na priamom slnku, zvlášť medzi 11. a 15. hodinou. Najmä seniori by sa mali vyhýbať striedaniu prehriatych exteriérov s interiérmi, ktoré sú príliš ochladzované klimatizáciou, čo sa týka napríklad niektorých obchodných centier. Po návrate na slnko riskujú šok a v spomínaných chladných priestoroch im navyše hrozí riziko respiračnej infekcie, dokonca až zápal pľúc. Ostražití by mali byť počas leta aj jedinci v strednom veku. Počas horúčav im totiž vie telo vysielať signály, ktoré môžu byť prvým príznakom ochorenia žilového systému.
"Ak sa pocity ťažkých a unavených nôh, tlak a teplo, kŕče či 'mravčenie' v dolných končatinách opakujú častejšie, svedčia o chronickej žilovej nedostatočnosti, ktorá súvisí s porušením cirkulácie krvi v žilách a jej návratom z nôh späť do srdca. Tento fyzikálny jav je začiatočným prejavom možných problémov v cievnom systéme, na ktorý pôsobí gravitácia," ozrejmila Frankovičová. Spomínané ochorenie súvisí podľa jej slov najčastejšie s fajčením, nadváhou, nesprávnou výživou, nedostatkom pohybu či sedavým zamestnaním.
