India a Čína vedú dlhodobý hraničný spor. Čína si robí nároky na celý indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu.
Autor TASR
Peking/Naí Dillí 21. októbra (TASR) - Čína a India sa v pondelok dohodli na spôsobe vykonávania vojenských hliadok pozdĺž spornej vzájomnej hranice v Himalájach, čo by mohlo napomôcť k vyriešeniu konfliktu trvajúceho od roku 2020. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr Reuters a AFP.
"Počas posledných niekoľkých týždňov boli indickí a čínski diplomati a vojenskí vyjednávači v úzkom kontakte," povedal novinárom indický diplomat Vikram Misrí.
Na začiatku októbra sa veliteľ indickej armády vyjadril, že Naí Dillí chce, aby sa hranica v západných Himalájach vrátila do stavu pred aprílom 2020. Obe armády sa odvtedy stiahli zo štyroch až šiestich konfrontačných pozícií.
India a Čína vedú dlhodobý hraničný spor. Čína si robí nároky na celý indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu.
Vzťahy týchto jadrových veľmocí boli napäté od vojenských zrážok v roku 2020 v oblasti, kde z väčšej časti nie je presne určená vzájomná hranica. Počas bojov prišlo o život 20 indických a štyria čínski vojaci. Obe krajiny následne v tomto pásme rozmiestnili desaťtisíce vojakov aj ťažkú vojenskú techniku. S cieľom urovnať spor vytvorili krajiny pracovný mechanizmus na konzultáciu a koordináciu záležitostí čínsko-indickej hranice.
"Počas posledných niekoľkých týždňov boli indickí a čínski diplomati a vojenskí vyjednávači v úzkom kontakte," povedal novinárom indický diplomat Vikram Misrí.
Na začiatku októbra sa veliteľ indickej armády vyjadril, že Naí Dillí chce, aby sa hranica v západných Himalájach vrátila do stavu pred aprílom 2020. Obe armády sa odvtedy stiahli zo štyroch až šiestich konfrontačných pozícií.
India a Čína vedú dlhodobý hraničný spor. Čína si robí nároky na celý indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu.
Vzťahy týchto jadrových veľmocí boli napäté od vojenských zrážok v roku 2020 v oblasti, kde z väčšej časti nie je presne určená vzájomná hranica. Počas bojov prišlo o život 20 indických a štyria čínski vojaci. Obe krajiny následne v tomto pásme rozmiestnili desaťtisíce vojakov aj ťažkú vojenskú techniku. S cieľom urovnať spor vytvorili krajiny pracovný mechanizmus na konzultáciu a koordináciu záležitostí čínsko-indickej hranice.