Na Slovensku sú takými miestami posledného odpočinku Národný cintorín v Martine, v Bratislave Slávičie údolie a historické cintoríny.
Autor TASR/Jaroslav Rezník st.
Bratislava 29 . októbra (TERAZ.SK) - Po babom lete a mohutnom listopáde prichádza novembrový čas a s ním sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Preto sme pripravili pietnu prechádzku po najvýznamnejších slovenských a troška aj svetových cintorínoch, ktoré majú trvalé miesto v našej historickej pamäti. Robíme tak nielen pre potrebu obnovenia faktov v našom poznaní, ale aj z úcty k tým, čo sa už pominuli, no stopy ich života sú medzi nami stále prítomné a v neposlednej miere aj preto, že raz sa rozhoria plamienky sviečok aj nad našimi hlavami. Taký je totiž zákon života a niet pred ním úniku. Možno vás náš námet a stručný prehľad o najvýznamnejších slovenských cintorínoch bude inšpirovať k pietnej prechádzke po niektorom z nich práve v dňoch blízkych Pamiatke zosnulých.
V Bratislave je vyše desať cintorínov a jeden urnový háj pri krematóriu. Na štyroch z nich nachádzame hroby významných slovenských osobností. Najviac na cintoríne v Slávičom údolí.
Hneď za vchodom je čestné miesto, kde sú hroby viacerých významných umelcov a verejných činiteľov. Zo spisovateľov sú to hroby Jána Kostru, Jána Poničana, Andreja Plávku, Emila Boleslava Lukáča, Janka Alexyho, Ivana Bukovčana, Ema Bohúňa, Vladimíra Mináča, Jána a Pavla Števčekovcov i Alexandra Dubčeka. Neďaleko nich nájdeme hrob Ľuda Ondrejova, o niečo ďalej na osobitnom náhrobníku, je uložená urna Fraňa Kráľa. Hlavným chodníkom v dolnej časti časti cintorína sa potom dostaneme k hrobu Michala Považana. Ďalšiu cestu k hrobom významných slovenských osobností ťažko opísať. Sú roztrúsené v hornej časti cintorína. Ale aj tak - pri troške sústredenia sa môžeme nájsť hroby a pokloniť sa pamiatke Jána Červeňa, Andreja Mráza, Jozefa Felixa, Ľubomíra Smrčka, Jozefa Nižnánskeho, Mikuláša Bakoša, Jána Stanislava a ďalších významných osobností - výtvarníkov, hudobníkov, vedcov a verejných činiteľov.
Na cintoríne pri Kozej Bráne, ktorý sa nachádza medzi Bratislavským hradom a Slavínom na Šulekovej ulici, nájdeme hroby Pavla Socháňa, Ivana Horvátha, Jána Kvačalu a ďalších.
Na Ondrejskom cintoríne uprostred Bratislavy za Medickou záhradou môžeme nájsť hroby Ferka Urbánka, Vavra Šrobára, Karola Jettinga a Maríny Miloslavy Hodžovej-Hladkej. Ondrejský cintorín však dnes už neplní svoje pôvodné poslanie, pochováva sa v ňom len výnimočne. Takto je tu pochovaný Július Satinský a nedávno zosnulý prezident Michal Kováč. Po rekonštrukcii a úpravách cintorín sa stal jedným z najkrajších parkov v centre Bratislavy.
Na Martinskom cintoríne v juhovýchodnej časti Bratislavy sa môžeme pristaviť pri hroboch Valentína Beniaka, Emila Ruska a Jána Domastu.
Významným pietnym miestom v Bratislave je aj Slavín, kde sú pochovaní vojaci a dôstojníci Červenej armády, ktorí padli v druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní nášho hlavného mesta a jeho okolia.
V krásnom areáli urnového hája pri krematóriu v bratislavskom Lamači sa môžeme nad urnami pokloniť pamiatke mnohých vedeckých a kultúrnych pracovníkov i umeleckých a vedeckých osobností. Sú tu uložené urny Vladimíra Clementisa, Petra Jilemnického, Františka Votrubu, Pavla Horova, Ladislava Novomeského, Ferdinanda Gabaja, Jána Mišianika, Ruda Morica, Karola Rosenbauma, Milana Ferka, Františka Dibarboru, Blahoslava Hečka a mnohých iných.
Kto by nepoznal túto krásnu hymnickú pieseň! Jej slová a melódia akoby k nám zostupovali zo stromoradia líp, čo lemujú vstup na toto posvätné miesto.
V horúcom augustovom lete 1866 pochovali do pôdy martinského cintorína prvého podpredsedu Matice slovenskej, autora uvedenej hymnickej piesne Karola Kuzmányho. Bol prvým z významných mužov slovenského národa, ktorí tu po smrti našli miesto posledného odpočinku. Postupom času sem pribúdali hroby ďalších významných osobností. Nie náhodou. Martin sa stal od roku 1863 sídlom Matice slovenskej, ktorá za krátky čas rozvinula širokú kultúrno-vzdelávaciu činnosť medzi slovenským ľudom. Bolo celkom prirodzené, že do svojich radov pritiahla mnohých spisovateľov, básnikov, bádateľov, politikov a organizátorov národno-kultúrneho života. Prišli do Martina zo všetkých krajov Slovenska a na pôde Matice slovenskej a potom Národného domu, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea vytvorili z neho prvé národné, kultúrne a vedecké centrum Slovákov. Väčšina z nich v Martine svoj plodný život aj zavŕšila. Tak sa martinský cintorín stával v povedomí slovenského ľudu národnou kultúrnou pamiatkou tou najprirodzenejšou cestou. Oficiálne sa tak stalo v roku 1967. Dnes je tu pochovaných vyše stopäťdesiat slovenských národných buditeľov, politikov, spisovateľov, výtvarníkov, publicistov, jazykovedcov, hercov, režisérov, hudobných skladateľov, významných pedagógov, technikov a mnoho iných vynikajúcich osobností. Ich mená nachádzame na vkusne upravenej orientačnej tabuli tesne za vchodom do cintorína.
Mohutnou lipovou alejou obstúpená kamenná cesta nás privedie najskôr k hrobke Janka jesenského a Zory Jesenskej. Po ľavej strane nájdeme hrobku Karola Kuzmányho a vedľa hroby Jána Francisci-Rimavského, Andreja Kmeťa, Martina Kukučína s manželkou Pericou Didolićovou, Jozefa Škultétyho, Vladimíra Roya, Martina Benku, Štefana Krčméryho, Jozefa Cígera-Hronského a Štefana Marka Daxnera. V druhom rade sprava doľava sú hroby Samuela Czambela či Mikuláša Štefana Ferienčíka. Chodník na severnej strane nás potom privedie k priestoru ohradenému nízkym kovovým plotom. Tu sú hroby Viliama Pauliny-Tótha, Matúša Dulu, Jána Hrušovského, Jaroslava Vlčka. Troška vyššie po pravej strane chodníka sa zďaleka vyníma hrobka Svetozára Hurbana-Vajanského, vedľa je hrob jeho matky a manželky Jozefa Miloslava Hurbana Anny Jurkovičovej a hneď za Vajanského hrobkou, ktorej autorom je Dušan Jurkovič, sa nachádza hrob Milana Thomku-Mitrovského. Hlboko vzadu sú dva presne rovnaké náhrobné kamene. Pod nimi je pochovaná Elena Maróthy-Šoltésová a jej dve predčasne zosnulé deti. Na kraji tejto časti cintorína nájdeme i rovy Karola Plicku a Ivana Stodolu. Na križovatke chodníkov nás pristavia hroby Jána Smreka a Fraňa Štefunku. Na spiatočnej ceste k hlavnému vchodu ešte nájdeme hroby Ambra Pietra, Pavla a Michala Mudroňovcov, Andreja a Pavla Halašu, Maše Haľamovej, Frantička Hečka, Júliusa Barča-Ivana, Mikuláša Galandu, Pavla Socháňa, herečky Nadi Hejnej, z novších hrob Imricha Sedláka. Po stranách chodníka, vedúceho kolmo k hlavnému obelisku s veršami Pavla Országha-Hviezdoslava sú hroby dvoch najväčších literárnych zjavov štúrovského obdobia Janka Kráľa a Jána Kalinčiaka.
Tretím pietnym miestom je známe vinohradnícke mesto Modra. V Modre je pochovaná najväčšia osobnosť našej národnej histórie - Ľudovít Štúr. Krásny a dôstojný náhrobný pomník v popredí dominuje celému cintorínu. Stojí tu od roku 1963 a jeho autorom je sochár Jozef Kostka. Stvárňuje mladú devu s rozkvitnutou ratolesťou v ruke, ktorá symbolizuje spisovnú slovenčinu. Pôvodný náhrobný kameň, ktorý mu dali krátko po smrti vytesať naši predkovia, je opretý o kamenný plot cintorína. Na cintoríne v Modre je pochovaný aj Štúrov starší brat Karol a ďalšie tvorivé osobnosti, medzi nimi Ján Hrdlička, bratia Pavel Peter Zoch a Ivan Branislav Zoch, Kvetoslav Florián Urbanovič, Michal Pridala a Ľudovít Petrovský.
Cintorín Pod kalváriou v Ružomberku už tiež siaha po charakteristike národnej kultúrnej pamiatky. Jeho najväčšou a najčestnejšou dominantou je hrobka národného umelca Ľudovíta Fullu. Nechal si ju postaviť ešte za života podľa vlastného architektonického i výtvarného návrhu. Nachádza sa na okraji južnej časti cintorína v miernom svahu a čelnou časťou do centra mesta. Majster si vraj želal, aby aj z miesta posledného odpočinku mohol dovidieť na svoju galériu. Celkom vpredu, hneď za vchodom vpravo je čestné miesto, kde sú pochovávané významné osobnosti mesta Ružomberok. Sú tu hroby jazykovedca Vlada Uhlára, spisovateľa Benjamína Tináka, básnika Kornela Smržíka, maliarov Róberta Dúbravca a jeho syna Marcela. Smerom do vnútra cintorína pri hlavnom chodníku sa môžeme pokloniť pamiatke filozofa a kulturológa Ladislava Hanusa, básnika Ignáca Grebáča – Orlova a lekára a spisovateľa, dlhoročného osobného lekára L. N. Tolstého Dušana Makovického. Autorom jeho náhrobku, koncepciou i materiálom v zmenšenej podobe pripomínajúcom Štefánikovu mohylu, je architekt Dušan Jurkovič.
Údajne najkrajším cintorínom sveta je Mirogoj v hlavnom meste Chorvátska Záhrebe. Pozemok pôvodne patril chorvátskemu národnému buditeľovi Ľudovítovi Gajovi, ktorý si tu budoval letné sídlo. Z finančných dôvodov však svoje zámery nedotiahol do konca a celý nádherný prírodný areál predal mestu, ktoré sa tu rozhodlo zriadiť centrálny cintorín. Stalo sa tak v roku 1873. Od samého začiatku vzniku cintorína tu platila rovnosť vyznania. Pochovávali sa tu katolíci, pravoslávni, moslimovia i židia. Cintorín sa rozprestiera na ploche 73 hektárov a svoj večný odpočinok tu zatiaľ našlo vyše tristo tisíc ľudí.
Arlington National Cemetery čiže Arlingtonský národný cintorín vo Wasinghtone leží na pravom brehu rieky Potomac a rozprestiera sa na rozsiahlej pahorkatine. Má podobu parku s krivoľakými cestičkami a chodníkmi a dominujú mu veľké polia bielych hrobových krížov. Odpočívajú tu veteráni všetkých amerických vojen, ako aj osobnosti zo sveta vedy, umenia i významní americkí politici rôznych období. Najvýznamnejším rovom je ešte stále hrob zavraždeného prezidenta J.F.Kennedyho. Na náhrobnej platni už temer pol storočia horí večný oheň.
V Paríži na slávnom cintoríne Pére-Lachaise našli svoj odpočinok desiatky osobností francúzskej vedy, literatúry a všetkých ostatných druhov umení. Sú tu pochovaní spisovatelia Moliére, Balzac, La Fontaine, Oscar Wilde, Apolinaire, speváci a herci Edith Piaf , Yves Montand, Jim Morisson, Gerald Philippe, hudobní skladatelia Chopin a Bizet, Jim Morrison maliari Modigliani a Delacroix a mnoho ďalších osobností.
Najstarším a najznámejším pietnym miestom v Prahe je Olšanský cintorín, v origináli „Olšanské hřbitovy“. Množné číslo preto, lebo celý areál sa skladá z postupne pribúdajúcich desiatich častí. Okrem desiatok hrobov iných osobností tu môžeme nájsť rovy Karla Havlíčka Borovského, Josefa Jungmanna, Jana Nerudu, Karoliny Světlej, Jaroslava Ježka, Jana Wericha a Jiřího Voskovca a veru aj Jana Palacha. Spisovateľ Franz Kafka našiel svoje posledné útočisko na novom židovskom cintoríne, ktorý susedí s desiatou, najmladšou časťou Olšanských cintorínov.
„Novodevičie kladbišče“, čiže Novodevičný cintorín v Moskve je najväčším a najslávnejším cintorínom v celom Rusku. Pôvodne išlo o kláštorný cintorín, ktorý pre nedostatok miesta prerástol múry Novodevičného kláštora. Oficiálne bol zriadený roku 1898 a prvou významnou osobnosťou, ktorú tu pochovali bol prozaik a dramatik Anton Pavlovič Čechov. V súčasnosti sa na cintoríne nachádzajú hroby najvýznamnejších Rusov - básnikov, prozaikov, dramatikov, slávnych hercov, hudobníkov, vedcov, politikov i kozmonautov. Zo spisovateľov sú tu ešte pochovaní Gogoľ, Majakovskij, Bulgakov, Šukšin, Polevoj, z režisérov Ejzenštejn a Bondarčuk, z hudobníkov Šostakovič, Ojstrach a Šaľjapin, z politikov Molotov, Chruščov a Bulganin z kozmonautov Beľajev a Beregovoj, ale aj prvá a posledná dáma Sovietskeho zväzu Raisa Gorbačovová.
Druhým najväčším a v súčasnosti ešte slávnejším cintorínom v Moskve a celom Rusku je Vagaňkovský cintorín. Je stále plný návštevníkov, ktorých priťahujú najmä dve svetoznáme mená. Je to básnik Sergej Jesenin a spievajúci básnik Vladimír Vysockij. Na rove Sergeja Jesenina sú denne čerstvé kytice kvetov a Vysockého hrob v popredí je obklopený asi dvojárovou plochou živých kvetov, ktoré tu dňom i nocou prinášajú jeho fanúšikovia, obdivovatelia i napodoňovatelia, takže nepoučený navštevník má pocit, že prišiel do obrovského kvetinárstva, a nie na cintorín. Ajhľa, niet nad zvestovateľov slobody!
Prechádzka po bratislavských cintorínoch
V Bratislave je vyše desať cintorínov a jeden urnový háj pri krematóriu. Na štyroch z nich nachádzame hroby významných slovenských osobností. Najviac na cintoríne v Slávičom údolí.
Hneď za vchodom je čestné miesto, kde sú hroby viacerých významných umelcov a verejných činiteľov. Zo spisovateľov sú to hroby Jána Kostru, Jána Poničana, Andreja Plávku, Emila Boleslava Lukáča, Janka Alexyho, Ivana Bukovčana, Ema Bohúňa, Vladimíra Mináča, Jána a Pavla Števčekovcov i Alexandra Dubčeka. Neďaleko nich nájdeme hrob Ľuda Ondrejova, o niečo ďalej na osobitnom náhrobníku, je uložená urna Fraňa Kráľa. Hlavným chodníkom v dolnej časti časti cintorína sa potom dostaneme k hrobu Michala Považana. Ďalšiu cestu k hrobom významných slovenských osobností ťažko opísať. Sú roztrúsené v hornej časti cintorína. Ale aj tak - pri troške sústredenia sa môžeme nájsť hroby a pokloniť sa pamiatke Jána Červeňa, Andreja Mráza, Jozefa Felixa, Ľubomíra Smrčka, Jozefa Nižnánskeho, Mikuláša Bakoša, Jána Stanislava a ďalších významných osobností - výtvarníkov, hudobníkov, vedcov a verejných činiteľov.
Na cintoríne pri Kozej Bráne, ktorý sa nachádza medzi Bratislavským hradom a Slavínom na Šulekovej ulici, nájdeme hroby Pavla Socháňa, Ivana Horvátha, Jána Kvačalu a ďalších.
Na Ondrejskom cintoríne uprostred Bratislavy za Medickou záhradou môžeme nájsť hroby Ferka Urbánka, Vavra Šrobára, Karola Jettinga a Maríny Miloslavy Hodžovej-Hladkej. Ondrejský cintorín však dnes už neplní svoje pôvodné poslanie, pochováva sa v ňom len výnimočne. Takto je tu pochovaný Július Satinský a nedávno zosnulý prezident Michal Kováč. Po rekonštrukcii a úpravách cintorín sa stal jedným z najkrajších parkov v centre Bratislavy.
Na Martinskom cintoríne v juhovýchodnej časti Bratislavy sa môžeme pristaviť pri hroboch Valentína Beniaka, Emila Ruska a Jána Domastu.
Významným pietnym miestom v Bratislave je aj Slavín, kde sú pochovaní vojaci a dôstojníci Červenej armády, ktorí padli v druhej svetovej vojne pri oslobodzovaní nášho hlavného mesta a jeho okolia.
V krásnom areáli urnového hája pri krematóriu v bratislavskom Lamači sa môžeme nad urnami pokloniť pamiatke mnohých vedeckých a kultúrnych pracovníkov i umeleckých a vedeckých osobností. Sú tu uložené urny Vladimíra Clementisa, Petra Jilemnického, Františka Votrubu, Pavla Horova, Ladislava Novomeského, Ferdinanda Gabaja, Jána Mišianika, Ruda Morica, Karola Rosenbauma, Milana Ferka, Františka Dibarboru, Blahoslava Hečka a mnohých iných.
Prechádzka po Národnom cintoríne v Martine
Kto za pravdu horí v svätej obeti,
kto za ľudstva práva život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Kto za pravdu horí v svätej obeti,
kto za ľudstva práva život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Kto by nepoznal túto krásnu hymnickú pieseň! Jej slová a melódia akoby k nám zostupovali zo stromoradia líp, čo lemujú vstup na toto posvätné miesto.
Slovenský národný panteon, Národný cintorín v Martine
V horúcom augustovom lete 1866 pochovali do pôdy martinského cintorína prvého podpredsedu Matice slovenskej, autora uvedenej hymnickej piesne Karola Kuzmányho. Bol prvým z významných mužov slovenského národa, ktorí tu po smrti našli miesto posledného odpočinku. Postupom času sem pribúdali hroby ďalších významných osobností. Nie náhodou. Martin sa stal od roku 1863 sídlom Matice slovenskej, ktorá za krátky čas rozvinula širokú kultúrno-vzdelávaciu činnosť medzi slovenským ľudom. Bolo celkom prirodzené, že do svojich radov pritiahla mnohých spisovateľov, básnikov, bádateľov, politikov a organizátorov národno-kultúrneho života. Prišli do Martina zo všetkých krajov Slovenska a na pôde Matice slovenskej a potom Národného domu, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea vytvorili z neho prvé národné, kultúrne a vedecké centrum Slovákov. Väčšina z nich v Martine svoj plodný život aj zavŕšila. Tak sa martinský cintorín stával v povedomí slovenského ľudu národnou kultúrnou pamiatkou tou najprirodzenejšou cestou. Oficiálne sa tak stalo v roku 1967. Dnes je tu pochovaných vyše stopäťdesiat slovenských národných buditeľov, politikov, spisovateľov, výtvarníkov, publicistov, jazykovedcov, hercov, režisérov, hudobných skladateľov, významných pedagógov, technikov a mnoho iných vynikajúcich osobností. Ich mená nachádzame na vkusne upravenej orientačnej tabuli tesne za vchodom do cintorína.
Mohutnou lipovou alejou obstúpená kamenná cesta nás privedie najskôr k hrobke Janka jesenského a Zory Jesenskej. Po ľavej strane nájdeme hrobku Karola Kuzmányho a vedľa hroby Jána Francisci-Rimavského, Andreja Kmeťa, Martina Kukučína s manželkou Pericou Didolićovou, Jozefa Škultétyho, Vladimíra Roya, Martina Benku, Štefana Krčméryho, Jozefa Cígera-Hronského a Štefana Marka Daxnera. V druhom rade sprava doľava sú hroby Samuela Czambela či Mikuláša Štefana Ferienčíka. Chodník na severnej strane nás potom privedie k priestoru ohradenému nízkym kovovým plotom. Tu sú hroby Viliama Pauliny-Tótha, Matúša Dulu, Jána Hrušovského, Jaroslava Vlčka. Troška vyššie po pravej strane chodníka sa zďaleka vyníma hrobka Svetozára Hurbana-Vajanského, vedľa je hrob jeho matky a manželky Jozefa Miloslava Hurbana Anny Jurkovičovej a hneď za Vajanského hrobkou, ktorej autorom je Dušan Jurkovič, sa nachádza hrob Milana Thomku-Mitrovského. Hlboko vzadu sú dva presne rovnaké náhrobné kamene. Pod nimi je pochovaná Elena Maróthy-Šoltésová a jej dve predčasne zosnulé deti. Na kraji tejto časti cintorína nájdeme i rovy Karola Plicku a Ivana Stodolu. Na križovatke chodníkov nás pristavia hroby Jána Smreka a Fraňa Štefunku. Na spiatočnej ceste k hlavnému vchodu ešte nájdeme hroby Ambra Pietra, Pavla a Michala Mudroňovcov, Andreja a Pavla Halašu, Maše Haľamovej, Frantička Hečka, Júliusa Barča-Ivana, Mikuláša Galandu, Pavla Socháňa, herečky Nadi Hejnej, z novších hrob Imricha Sedláka. Po stranách chodníka, vedúceho kolmo k hlavnému obelisku s veršami Pavla Országha-Hviezdoslava sú hroby dvoch najväčších literárnych zjavov štúrovského obdobia Janka Kráľa a Jána Kalinčiaka.
V Modre pri hrobe národovca Ľ. Štúra
Tretím pietnym miestom je známe vinohradnícke mesto Modra. V Modre je pochovaná najväčšia osobnosť našej národnej histórie - Ľudovít Štúr. Krásny a dôstojný náhrobný pomník v popredí dominuje celému cintorínu. Stojí tu od roku 1963 a jeho autorom je sochár Jozef Kostka. Stvárňuje mladú devu s rozkvitnutou ratolesťou v ruke, ktorá symbolizuje spisovnú slovenčinu. Pôvodný náhrobný kameň, ktorý mu dali krátko po smrti vytesať naši predkovia, je opretý o kamenný plot cintorína. Na cintoríne v Modre je pochovaný aj Štúrov starší brat Karol a ďalšie tvorivé osobnosti, medzi nimi Ján Hrdlička, bratia Pavel Peter Zoch a Ivan Branislav Zoch, Kvetoslav Florián Urbanovič, Michal Pridala a Ľudovít Petrovský.
V Ružomberku pri hrobke maliara Ľ. Fullu
Cintorín Pod kalváriou v Ružomberku už tiež siaha po charakteristike národnej kultúrnej pamiatky. Jeho najväčšou a najčestnejšou dominantou je hrobka národného umelca Ľudovíta Fullu. Nechal si ju postaviť ešte za života podľa vlastného architektonického i výtvarného návrhu. Nachádza sa na okraji južnej časti cintorína v miernom svahu a čelnou časťou do centra mesta. Majster si vraj želal, aby aj z miesta posledného odpočinku mohol dovidieť na svoju galériu. Celkom vpredu, hneď za vchodom vpravo je čestné miesto, kde sú pochovávané významné osobnosti mesta Ružomberok. Sú tu hroby jazykovedca Vlada Uhlára, spisovateľa Benjamína Tináka, básnika Kornela Smržíka, maliarov Róberta Dúbravca a jeho syna Marcela. Smerom do vnútra cintorína pri hlavnom chodníku sa môžeme pokloniť pamiatke filozofa a kulturológa Ladislava Hanusa, básnika Ignáca Grebáča – Orlova a lekára a spisovateľa, dlhoročného osobného lekára L. N. Tolstého Dušana Makovického. Autorom jeho náhrobku, koncepciou i materiálom v zmenšenej podobe pripomínajúcom Štefánikovu mohylu, je architekt Dušan Jurkovič.
Slávne cintoríny vo sveta
Údajne najkrajším cintorínom sveta je Mirogoj v hlavnom meste Chorvátska Záhrebe. Pozemok pôvodne patril chorvátskemu národnému buditeľovi Ľudovítovi Gajovi, ktorý si tu budoval letné sídlo. Z finančných dôvodov však svoje zámery nedotiahol do konca a celý nádherný prírodný areál predal mestu, ktoré sa tu rozhodlo zriadiť centrálny cintorín. Stalo sa tak v roku 1873. Od samého začiatku vzniku cintorína tu platila rovnosť vyznania. Pochovávali sa tu katolíci, pravoslávni, moslimovia i židia. Cintorín sa rozprestiera na ploche 73 hektárov a svoj večný odpočinok tu zatiaľ našlo vyše tristo tisíc ľudí.
Arlington National Cemetery čiže Arlingtonský národný cintorín vo Wasinghtone leží na pravom brehu rieky Potomac a rozprestiera sa na rozsiahlej pahorkatine. Má podobu parku s krivoľakými cestičkami a chodníkmi a dominujú mu veľké polia bielych hrobových krížov. Odpočívajú tu veteráni všetkých amerických vojen, ako aj osobnosti zo sveta vedy, umenia i významní americkí politici rôznych období. Najvýznamnejším rovom je ešte stále hrob zavraždeného prezidenta J.F.Kennedyho. Na náhrobnej platni už temer pol storočia horí večný oheň.
V Paríži na slávnom cintoríne Pére-Lachaise našli svoj odpočinok desiatky osobností francúzskej vedy, literatúry a všetkých ostatných druhov umení. Sú tu pochovaní spisovatelia Moliére, Balzac, La Fontaine, Oscar Wilde, Apolinaire, speváci a herci Edith Piaf , Yves Montand, Jim Morisson, Gerald Philippe, hudobní skladatelia Chopin a Bizet, Jim Morrison maliari Modigliani a Delacroix a mnoho ďalších osobností.
Najstarším a najznámejším pietnym miestom v Prahe je Olšanský cintorín, v origináli „Olšanské hřbitovy“. Množné číslo preto, lebo celý areál sa skladá z postupne pribúdajúcich desiatich častí. Okrem desiatok hrobov iných osobností tu môžeme nájsť rovy Karla Havlíčka Borovského, Josefa Jungmanna, Jana Nerudu, Karoliny Světlej, Jaroslava Ježka, Jana Wericha a Jiřího Voskovca a veru aj Jana Palacha. Spisovateľ Franz Kafka našiel svoje posledné útočisko na novom židovskom cintoríne, ktorý susedí s desiatou, najmladšou časťou Olšanských cintorínov.
„Novodevičie kladbišče“, čiže Novodevičný cintorín v Moskve je najväčším a najslávnejším cintorínom v celom Rusku. Pôvodne išlo o kláštorný cintorín, ktorý pre nedostatok miesta prerástol múry Novodevičného kláštora. Oficiálne bol zriadený roku 1898 a prvou významnou osobnosťou, ktorú tu pochovali bol prozaik a dramatik Anton Pavlovič Čechov. V súčasnosti sa na cintoríne nachádzajú hroby najvýznamnejších Rusov - básnikov, prozaikov, dramatikov, slávnych hercov, hudobníkov, vedcov, politikov i kozmonautov. Zo spisovateľov sú tu ešte pochovaní Gogoľ, Majakovskij, Bulgakov, Šukšin, Polevoj, z režisérov Ejzenštejn a Bondarčuk, z hudobníkov Šostakovič, Ojstrach a Šaľjapin, z politikov Molotov, Chruščov a Bulganin z kozmonautov Beľajev a Beregovoj, ale aj prvá a posledná dáma Sovietskeho zväzu Raisa Gorbačovová.
Druhým najväčším a v súčasnosti ešte slávnejším cintorínom v Moskve a celom Rusku je Vagaňkovský cintorín. Je stále plný návštevníkov, ktorých priťahujú najmä dve svetoznáme mená. Je to básnik Sergej Jesenin a spievajúci básnik Vladimír Vysockij. Na rove Sergeja Jesenina sú denne čerstvé kytice kvetov a Vysockého hrob v popredí je obklopený asi dvojárovou plochou živých kvetov, ktoré tu dňom i nocou prinášajú jeho fanúšikovia, obdivovatelia i napodoňovatelia, takže nepoučený navštevník má pocit, že prišiel do obrovského kvetinárstva, a nie na cintorín. Ajhľa, niet nad zvestovateľov slobody!