Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Import

J. Záborský vo svojom najväčšom diele hovorí aj o Cyrilovi a Metodovi

Jonáš Záborský Foto: TASR/Wikipédia

Po 136 rokoch od svojho dokončenia vyšlo u nás "najväčšie a najrozsiahlejšie dielo slovenskej historiografie 19. storočia" Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do čias Žigmundových.

Bratislava 30. mája (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.

Po 136 rokoch od svojho dokončenia vyšlo u nás "najväčšie a najrozsiahlejšie dielo slovenskej historiografie 19. storočia" Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do čias Žigmundových. Jeho autorom je básnik, prozaik a dramatik štúrovského a matičného obdobia Jonáš Záborský a tento kultúrny počin uskutočnilo vydavateľstvo Slovart v roku 2010.

Z pohľadu jubilejného cyrilo-metodského roku 2013 je preto zaujímavé i potrebné zaznamenať, ako sa s cyrilo-metodským odkazom vyrovnal prakticky pred poldruha storočím náš popredný literát a v tomto prípade i historik Jonáš Záborský (1812-1876).

Slováci a ich deje v IX. stoletiu


Prvú časť tohto monumentálneho diela, ktorá má názov Slováci a ich deje v IX. stoletiu, celú venoval obdobiu Veľkomoravskej ríše. Kapitola má 41 paragrafov, dnes by sme povedali - podkapitol, ktorých názvy sú vlastne tézami a zhrnutím informačného obsahu jednotlivých paragrafov. A tak v § 10., ktorý má názov Pozvanie nových vierozvestov z Carihradu, môžeme zaznamenať tento "politický" postreh: "I Rastislav prijal zpovestnených bratov r. 863 s velikou, tým vätšou počestnosťou, na Velehrade, že niesli so sebou zvleky sv. Klementa, čo vtedy veľmi mnoho znamenalo. Objavil však pri tom hodnú panovníka opaternosť a umiernenosť. Hoc videl a vedel, že pápež vždy a všade nadržuje Nemcom, (...) uznal za potrebné šetriť ho, nechcel od razu vypovedať vojnu i jemu. Naklonil teda nových vierozvestov, aby nepoťahovali Moravu ku patriarchátu carihradskému, ale vynasnažovali sa zriadiť pod patriarchátom rimským národniu hierarchiu... Bolo to tým potrebnejšie, že práve vtedy vypuknul tuhý spor medzi Carihradom a Rímom. Pápežovia dali sa skutočne povoľnosťou získať, dopriali Slovákom zvláštnu i liturgiu i hierarchiu. Ináče bolby sa celý západný svet zbúril proti Rastislavovi a novým jeho vierozvestom, keby títo merave sa držali svojeho a poťahovali Moravu pod patriarchát carihradský. Múdri vierozvestovia usrozumeli sa ľahko s múdrym kráľom." (Citát ponecháva TASR v pôvodnom znení, tak ako vyšiel v knihe.)