Bratislava 6. júna (TASR) – Český premiér Petr Nečas by v referende o rozdelení vtedajšieho Československa nehlasoval, pretože by to videl ako nezmyslené. Vyhlásil to na dnešnom diskusnom fóre HN Club venovanému 20 rokom rozdelenia ČSFR.
"Osobne si neviem predstaviť myšlienku referenda. Pretože, aký by malo význam hlasovať v Čechách o tom, či má byť Slovensko samostatné, alebo nie?" zamyslel sa. Podľa neho si muselo samotné Slovensko odpovedať na túto otázku. Drvivá väčšina Čechov patrila totiž na začiatku 90. rokov k presvedčeným zástancom Československa. "Považovali ten štát za svoj. Naučili sme sa rešpektovať to, že Slováci sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou. Len niektorým to trvalo dlhšie a iným kratšie," poznamenal.
On sám ako mladý politik bol presvedčený o tom, že k rozdeleniu federácie nakoniec príde. "Mnohí z nás sme to brali ako realitu, ktorá nastala. Mali sme jediný záujem – aby to prebehlo pokojne, priateľsky, vecne a aby sa vytvorili základy pre dobrú spoluprácu. Boli sme si vedomí, že čím pozitívnejšie budú naše vzťahy po rozdelení, tým lepšie sa bude obom štátom dariť aj v budúcnosti a raz aj v rámci európskej integrácie," vysvetlil Nečas.
Celý proces podľa neho prebehol veľmi pozitívne v českej aj v slovenskej spoločnosti. Ako dodal, bolo to uznanie politickej a spoločenskej reality.
Na snímke vľavo predseda vlády SR Robert Fico a predseda vlády ČR Petr Nečas (vpravo) si podávajú ruky počas stretnutia v Bratislave vo štvrtok 6. júna 2013.Foto: TASR/Michal Svítok
Myšlienku konfederácie, o ktorej sa tiež v tom čase hovorilo, zamietol. Ako upozornil, ide iba o teoretické štátne usporiadanie. "Nenájdete príklad životaschopnú konfederáciu. Niečo také je možné nájsť v teoretických učebniciach politológie alebo ústavného práva, ale nič také funkčné neexistuje," upozornil s tým, že daná situácia sa mohla vyriešiť jedine federáciou alebo dvoma samostatnými štátmi. "Nič medzitým nemohlo byť," zdôraznil. Zároveň potvrdil, že v druhej polovici roku 1992 sa drvivá väčšina verejnosti v Čechách priklonila k rozdeleniu ČSFR.
Jeho slovenský partner Robert Fico v tom čase tiež ako mladý politik pociťoval spoločenskú objednávku na vyriešenie istých tenzií, ktoré medzi oboma časťami federácie boli. "V roku 1992 táto spoločenská objednávka na Slovensku narazila na priaznivú konšteláciu na politickej scéne, pretože bola pri moci taká garnitúra, ktorá mohla tieto rozhodnutia zrealizovať," priblížil.
Zdôraznil, že SR vznikla legitímne, pričom je dnes podstatne úspešnejšia, ako to niektorí ľudia očakávali. Poukázal tiež na to, že ako poslanec za ľavicovú stranu sa prihlásil k Deklarácii zvrchovanosti slovenského národa, bol pri Ústave SR a pri ďalších zákonoch. V tom čase mal na starosti aj prvú Zbierku zákonov z roku 1993. "Vladimír Mečiar s ňou mával v parlamente, tak som si hovoril – že sa mu s ňou dobre máva, keď som mu ju vytlačil," opísal Fico s úsmevom.
