Alexander Čunderlík je dlhoročný profesor slovenského jazyka a literatúry na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) - Bratislavská informačná a propagačná služba, oddelenie metodiky a výchovy sprievodcov, vydala v roku 1986 skriptum Významné osobnosti a Bratislava. Jeho autorom je dlhoročný profesor slovenského jazyka a literatúry na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave Alexander Čunderlík. Publikácia je koncipovaná na spôsob personálneho slovníka v abecednom poradí. Autor do nej zaradil 170 hesiel spisovateľov, maliarov, hudobníkov, hudobných skladateľov, politikov, filmových a divadelných režisérov, športovcov, lekárov a pod., a to nielen slovenskej proveniencie, ale aj zo zahraničia, ktorí zanechali výraznú stopu v kultúrnom a umeleckom živote Bratislavy, napr. Ludwig van Beethoven. V prevažnej väčšine sú to osobnosti, ktorých život sa už zavŕšil, no výnimočne sú tu aj mená, ktoré v čase vydania publikácie ešte žili, (napr. Ondrej Nepela). Dnes však musíme konštatovať, že v slovníku už neexistuje meno žijúcej osobnosti.
Jedno z najrozsiahlejších hesiel patrí Ľudovítovi Štúrovi. Autor ho charakterizuje ako „najvýznamnejšiu a najvšestrannejšiu osobnosť slovenského národného hnutia, buditeľ - pedagóg, jazykovedec, literárny teoretik, básnik novinár, politik a publicista. (...) Za svoj krátky život stačil svojou mnohostrannou aktivitou priekopnícky zasiahnuť takmer do všetkých oblastí národného života Slovákov. Svojím presvedčením, obetavosťou a najmä svojím osobným príkladom strhával k činorodej aktivite nielen svoju, ale aj nasledujúce generácie.“
Každé heslo vo svojej druhej časti obsahuje aj upozornenie na nehnuteľné pamiatky a pamätníky, prípadne odkazuje na miesto posledného odpočinku, ktoré sa k danej osobnosti v Bratislave viaže a zároveň uvádza adresu, teda ulicu, resp. námestie, kde danú pamiatku možno nájsť. V prípade Ľudovíta Štúra autor uvádza 5 pamiatok: budovu evanjelického lýcea na Konventnej ulici s veľkou nárožnou pamätnou tabuľou, miesto Štúrovho bytu a neskôr aj sídlo redakcie Slovenských národných novín na Panenskej ulici č. 1 s pamätnou tabuľou, budovu Univerzitnej knižnice s mramorovou pamätnou tabuľou na Michalskej ulici, kde zasadal uhorský snem, Štúrovu ulicu s mramorovou pamätnou tabuľou a bronzovým reliéfom, ktorej autorom je akademický sochár Jozef Pospíšil a ktorú osadili v roku 1943 pri príležitosti 100. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny, Devínsky hrad s bronzovou pamätnou tabuľou, ktorú osadili v roku 1936 na pamiatku historickej vychádzky štúrovcov na Devín a ktorú tiež navrhol Jozef Pospíšil a monumentálne súsošie Ľudovíta Štúra a jeho generácie na Štúrovom námestí, ktorého autorom je akademický sochár Tibor Bártfay.
Publikácia si dodnes zachovala svoj poznávací rozmer a je stále životaschopným študijným materiálom pre širokú verejnosť, no najmä pre stredoškolských i vysokoškolských študentov spoločenskovedných predmetov, a to nielen na bratislavských školách. Prehľadným spôsobom približuje históriu nášho hlavného mesta, jej kultúrny, umelecký i spoločenský život v rôznych obdobiach našich dejín.
Jedno z najrozsiahlejších hesiel patrí Ľudovítovi Štúrovi. Autor ho charakterizuje ako „najvýznamnejšiu a najvšestrannejšiu osobnosť slovenského národného hnutia, buditeľ - pedagóg, jazykovedec, literárny teoretik, básnik novinár, politik a publicista. (...) Za svoj krátky život stačil svojou mnohostrannou aktivitou priekopnícky zasiahnuť takmer do všetkých oblastí národného života Slovákov. Svojím presvedčením, obetavosťou a najmä svojím osobným príkladom strhával k činorodej aktivite nielen svoju, ale aj nasledujúce generácie.“
Každé heslo vo svojej druhej časti obsahuje aj upozornenie na nehnuteľné pamiatky a pamätníky, prípadne odkazuje na miesto posledného odpočinku, ktoré sa k danej osobnosti v Bratislave viaže a zároveň uvádza adresu, teda ulicu, resp. námestie, kde danú pamiatku možno nájsť. V prípade Ľudovíta Štúra autor uvádza 5 pamiatok: budovu evanjelického lýcea na Konventnej ulici s veľkou nárožnou pamätnou tabuľou, miesto Štúrovho bytu a neskôr aj sídlo redakcie Slovenských národných novín na Panenskej ulici č. 1 s pamätnou tabuľou, budovu Univerzitnej knižnice s mramorovou pamätnou tabuľou na Michalskej ulici, kde zasadal uhorský snem, Štúrovu ulicu s mramorovou pamätnou tabuľou a bronzovým reliéfom, ktorej autorom je akademický sochár Jozef Pospíšil a ktorú osadili v roku 1943 pri príležitosti 100. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny, Devínsky hrad s bronzovou pamätnou tabuľou, ktorú osadili v roku 1936 na pamiatku historickej vychádzky štúrovcov na Devín a ktorú tiež navrhol Jozef Pospíšil a monumentálne súsošie Ľudovíta Štúra a jeho generácie na Štúrovom námestí, ktorého autorom je akademický sochár Tibor Bártfay.
Publikácia si dodnes zachovala svoj poznávací rozmer a je stále životaschopným študijným materiálom pre širokú verejnosť, no najmä pre stredoškolských i vysokoškolských študentov spoločenskovedných predmetov, a to nielen na bratislavských školách. Prehľadným spôsobom približuje históriu nášho hlavného mesta, jej kultúrny, umelecký i spoločenský život v rôznych obdobiach našich dejín.