K základným historiografickým prácam s tematikou obdobia Veľkej Moravy a cyrilo - metodskej misie patrí aj monografia uznávaného historika Petra Ratkoša (1921 - 1987) Slovensko v dobe veľkomoravskej.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál aj s prihliadnutím na blížiace sa maturitné skúšky na našich gymnáziách a stredných odborných školách.
K základným historiografickým prácam s tematikou obdobia Veľkej Moravy a cyrilo - metodskej misie patrí aj monografia uznávaného historika Petra Ratkoša (1921 - 1987) Slovensko v dobe veľkomoravskej. Vydalo ju Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach v roku 1990. Je rozčlenená na desať kapitol, pričom prvá uvádza aj prehľad pravekého osídlenia Slovenska. V ôsmej kapitole Veľká Morava ako Svätoplukova ríša autor venuje veľkú pozornosť aj účinkovaniu sv. Cyrila a sv. Metoda. Primárne ho však nezaujíma biografia a literárna tvorba solúnskych bratov, ale ich účinkovanie pri vzniku, organizácii a pôsobení slovanského učilišťa. Pôsobenie učilišťa však môžeme spájať už iba so životom sv. Metoda. Autor píše: "...Metod viedol učilište zamerané na výchovu slovanského kňazského dorastu, úspešne odrážal útoky franského kléru, našiel si čas na misijnú činnosť v potisko - dunajskej oblasti a dokonca asi roku 882 navštívil aj Carihrad, kde mal za úlohu prispieť k uvoľneniu napätia medzi pápežskou kúriou (Ján VIII.) a carihradským patriarchátom (Fotios)." (Z tohto pohľadu môžeme sv. Metoda charakterizovať aj ako úspešného a vyhľadávaného diplomata.) "Na čelo učilišťa určil Metod krátko pred smrťou svojho žiaka Gorazda, ktorý v mladosti získal potrebné vzdelanie na latinskej arcipresbyteriálnej škole." Monografiu uzatvára bohatá čiernobiela obrazová príloha, v ktorej dominuje prehľadná ukážka hlaholského a cyrilského písma s uvedením nielen hláskovej, ale i číselnej funkcie znakov.
K základným historiografickým prácam s tematikou obdobia Veľkej Moravy a cyrilo - metodskej misie patrí aj monografia uznávaného historika Petra Ratkoša (1921 - 1987) Slovensko v dobe veľkomoravskej. Vydalo ju Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach v roku 1990. Je rozčlenená na desať kapitol, pričom prvá uvádza aj prehľad pravekého osídlenia Slovenska. V ôsmej kapitole Veľká Morava ako Svätoplukova ríša autor venuje veľkú pozornosť aj účinkovaniu sv. Cyrila a sv. Metoda. Primárne ho však nezaujíma biografia a literárna tvorba solúnskych bratov, ale ich účinkovanie pri vzniku, organizácii a pôsobení slovanského učilišťa. Pôsobenie učilišťa však môžeme spájať už iba so životom sv. Metoda. Autor píše: "...Metod viedol učilište zamerané na výchovu slovanského kňazského dorastu, úspešne odrážal útoky franského kléru, našiel si čas na misijnú činnosť v potisko - dunajskej oblasti a dokonca asi roku 882 navštívil aj Carihrad, kde mal za úlohu prispieť k uvoľneniu napätia medzi pápežskou kúriou (Ján VIII.) a carihradským patriarchátom (Fotios)." (Z tohto pohľadu môžeme sv. Metoda charakterizovať aj ako úspešného a vyhľadávaného diplomata.) "Na čelo učilišťa určil Metod krátko pred smrťou svojho žiaka Gorazda, ktorý v mladosti získal potrebné vzdelanie na latinskej arcipresbyteriálnej škole." Monografiu uzatvára bohatá čiernobiela obrazová príloha, v ktorej dominuje prehľadná ukážka hlaholského a cyrilského písma s uvedením nielen hláskovej, ale i číselnej funkcie znakov.