Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začalo vo Vydavateľstve Obzor v Bratislave vychádzať monumentálne vlastivedné dielo Slovensko.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začalo vo Vydavateľstve Obzor v Bratislave vychádzať monumentálne vlastivedné dielo Slovensko. Bolo rozdelené na štyri časti, a to: História, Príroda, Ľud a Kultúra, pričom časti Ľud a Kultúra vyšli pre svoj rozsah v dvoch knižných zväzkoch.
Z hľadiska tohtoročnej exponovanej cyrilo-metodskej témy sa treba pristaviť pri prvej časti Slovensko - História. Je dielom autorského kolektívu jedenástich historikov a archeológov. Kapitolu Veľkomoravská ríša napísal historik Bohuš Chropovský a najviac pozornosti venoval cyrilo-metodskej misii. V rozsiahlejšej štúdii lokalizuje aj záverečnú etapu cesty solúnskych bratov: "Potom sa misijná výprava pustila pozdĺž Dunaja na Veľkú Moravu, kam prišla niekedy v lete roku 863. Rastislav a Svätopluk prijali Konštantína a Metoda s veľkou radosťou a s najväčšími poctami. Rastislav im dal žiakov na učenie, ktorých začali pilne vyučovať a zároveň naprávali rozličné bludy, ktoré u veľkomoravských slovienov zistili."
Autor využil aj fakty z literárneho diela Život Konštantína, a tak sa môžeme dozvedieť aj túto menej známu skutočnosť: "Keď Konštantín pobudol na Morave štyridsať mesiacov, šiel svätiť svojich učeníkov. Prijal ho idúceho panónsky knieža Koceľ i obľúbil si slovienske knihy veľmi a naučil sa im a dal mu do päťdesiat učeníkov (tiež) učiť sa im. Preukázal mu veľkú úctu a vyprevadil ho. A nevzal (Konštantín) od Rastislava, ani od Koceľa ani zlata, ani striebra, ani iné veci a predniesol slovo evanjelia bez pláce. Vyprosil si len deväťsto zajatcov od oboch a prepustil ich. Aj tento fakt dokazuje oprávnenosť charakteristiky oboch bratov ako svätcov."
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začalo vo Vydavateľstve Obzor v Bratislave vychádzať monumentálne vlastivedné dielo Slovensko. Bolo rozdelené na štyri časti, a to: História, Príroda, Ľud a Kultúra, pričom časti Ľud a Kultúra vyšli pre svoj rozsah v dvoch knižných zväzkoch.
Z hľadiska tohtoročnej exponovanej cyrilo-metodskej témy sa treba pristaviť pri prvej časti Slovensko - História. Je dielom autorského kolektívu jedenástich historikov a archeológov. Kapitolu Veľkomoravská ríša napísal historik Bohuš Chropovský a najviac pozornosti venoval cyrilo-metodskej misii. V rozsiahlejšej štúdii lokalizuje aj záverečnú etapu cesty solúnskych bratov: "Potom sa misijná výprava pustila pozdĺž Dunaja na Veľkú Moravu, kam prišla niekedy v lete roku 863. Rastislav a Svätopluk prijali Konštantína a Metoda s veľkou radosťou a s najväčšími poctami. Rastislav im dal žiakov na učenie, ktorých začali pilne vyučovať a zároveň naprávali rozličné bludy, ktoré u veľkomoravských slovienov zistili."
Autor využil aj fakty z literárneho diela Život Konštantína, a tak sa môžeme dozvedieť aj túto menej známu skutočnosť: "Keď Konštantín pobudol na Morave štyridsať mesiacov, šiel svätiť svojich učeníkov. Prijal ho idúceho panónsky knieža Koceľ i obľúbil si slovienske knihy veľmi a naučil sa im a dal mu do päťdesiat učeníkov (tiež) učiť sa im. Preukázal mu veľkú úctu a vyprevadil ho. A nevzal (Konštantín) od Rastislava, ani od Koceľa ani zlata, ani striebra, ani iné veci a predniesol slovo evanjelia bez pláce. Vyprosil si len deväťsto zajatcov od oboch a prepustil ich. Aj tento fakt dokazuje oprávnenosť charakteristiky oboch bratov ako svätcov."
