S témami z čias Veľkomoravskej ríše, osobnosťami sv. Cyrila a Metoda a obdobím prvopočiatkov nášho písomníctva sa naša dramatická literatúra začala vyrovnávať až v druhej polovici 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
S historickými témami z čias Veľkomoravskej ríše, osobnosťami sv. Cyrila a Metoda a obdobím prvopočiatkov nášho písomníctva sa naša dramatická literatúra začala vyrovnávať až v druhej polovici 20. storočia. Razantný podnet k tomu dala opera Eugena Suchoňa Svätopluk (1960). Libreto k nej napísala Elena Krčméry-Vrteľová, dcéra známeho básnika, literárneho vedca a polyglota Štefana Krčméryho. Témy sa potom naširoko ujal básnik, prozaik a dramatik Milan Ferko. Najskôr napísal trojdielny historický román Svätopluk (1975) a o desaťročie neskôr svoje poznanie tohto obdobia rozvinul v divadelnej dráme Pravda Svätoplukova (1985) a v pentalógii rozhlasových hier, uvedených v rokoch 1984 - 1986, Pravda Pribinova, Obrana Metodova, Svadba Svätoplukova, Smrť Gorazdova a Nádej Mojmírova. Na pobyt a pôsobenie osobností sv. Cyrila a Metoda na našom území sa zameral najmä v hre Obrana Metodova (1985).
V hre zobrazil nielen ideový, no často aj krutý fyzický zápas biskupa Metoda s franskými cirkevnými predstaviteľmi o zachovanie a prehĺbenie slovanskej liturgie v náboženských obradoch vo Veľkomoravskej ríši a do značnej miery aj v ostatných slovanských krajinách. Tento zápas mal však aj druhý rozmer. Bol ním spor s kráľom Svätoplukom, ktorý v mene mocenských politických cieľov ponechal na svojom dvore vyslancov franského kléru.
S historickými témami z čias Veľkomoravskej ríše, osobnosťami sv. Cyrila a Metoda a obdobím prvopočiatkov nášho písomníctva sa naša dramatická literatúra začala vyrovnávať až v druhej polovici 20. storočia. Razantný podnet k tomu dala opera Eugena Suchoňa Svätopluk (1960). Libreto k nej napísala Elena Krčméry-Vrteľová, dcéra známeho básnika, literárneho vedca a polyglota Štefana Krčméryho. Témy sa potom naširoko ujal básnik, prozaik a dramatik Milan Ferko. Najskôr napísal trojdielny historický román Svätopluk (1975) a o desaťročie neskôr svoje poznanie tohto obdobia rozvinul v divadelnej dráme Pravda Svätoplukova (1985) a v pentalógii rozhlasových hier, uvedených v rokoch 1984 - 1986, Pravda Pribinova, Obrana Metodova, Svadba Svätoplukova, Smrť Gorazdova a Nádej Mojmírova. Na pobyt a pôsobenie osobností sv. Cyrila a Metoda na našom území sa zameral najmä v hre Obrana Metodova (1985).
V hre zobrazil nielen ideový, no často aj krutý fyzický zápas biskupa Metoda s franskými cirkevnými predstaviteľmi o zachovanie a prehĺbenie slovanskej liturgie v náboženských obradoch vo Veľkomoravskej ríši a do značnej miery aj v ostatných slovanských krajinách. Tento zápas mal však aj druhý rozmer. Bol ním spor s kráľom Svätoplukom, ktorý v mene mocenských politických cieľov ponechal na svojom dvore vyslancov franského kléru.