Bratislava 26. januára (TASR) - Oslavy 1150. výročia príchodu vierozvestov Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu budú mať na spoločnosť integrujúci účinok len vtedy, ak nebudú prehnane pompézne, agresívne alebo stranícke. Pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak.


"Aby to nebolo tak, ako sme boli svedkami pri odhaľovaní sochy Svätopluka," pripomenul slávnostný akt zo 6. júna 2010 na bratislavskom hrade, na ktorom sa však zo zástupcov politických strán zúčastnili prevažne zástupcovia strany Smer-SD. Ostatné politické subjekty následne kritizovali tak odhalenie sochy, ako aj samotné dielo, či jeho umiestnenie v areáli hradu.

Tradícia Konštantína (Cyrila) a Metoda je pritom podľa Marušiaka jedna z tých, ktoré by na spoločnosť mohli mať integračný efekt, má kresťanský rozmer tak pre katolíkov, evanjelikov, aj grékokatolíkov, má národný rozmer aj európsku dimenziu. "Na Slovensku je málo tradícií, ktoré majú integračný efekt. Jedna z nich môže byť dubčekovská, spomienka na rok 1968, ďalšia je spojená s Milanom Rastislavom Štefánikom... Obdobie Veľkej Moravy by mohlo plniť integračnú funkciu, ak to nebude ponímané ako vyslovene stranícka záležitosť," povedal politológ.

"Návrat k cyrilo-metodskej tradícii je súčasťou procesov formovania moderných národov, ktorý sa na Slovensku začal od 18. storočia. Aj keď odkazy na túto tradíciu sa objavovali už skôr, napríklad pri sporoch mešťanov," konštatoval Marušiak. Národní buditelia sa podľa neho prirodzene upínali k významným obdobiam histórie, aby tým preukázali právo slovenského národa na sebaurčenie.

Zároveň ale upozornil, že medzi veľkomoravskou kultúrnou tradíciou, ktorú na tomto území vybudovali Konštantín a Metod, a súčasnou slovenskou kultúrou, reálne "nie je kontinuita".