Bratislava 23. júla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.

Podrobným súhrnom informácií o našich dejinách a histórii našej kultúry je reprezentačná obrazovo-slovná publikácia Slovensko, ktorú vydalo vydavateľstvo Perfekt v Bratislave v roku 2008. Má svojráznu popularizačnú koncepciu, ktorú vyjadrujú názvy jej jednotlivých častí. Tie zároveň tvoria podtitul knihy: Slovensko / Dejiny - Divadlo - Hudba - Jazyk - Literatúra - Ľudová kultúra - Výtvarné umenie - Slováci v zahraničí.

Publikácia je kolektívnym dielom 18 autorov, odborníkov na jednotlivé témy a vyše 20 fotografistov. Autori kapitol Dejiny, Jazyk a Literatúra zaznamenali aj miesto, účinkovanie a význam sv. Cyrila a Metoda počas ich života a práce na našom území. V časti Dejiny, ktorej autorom je Dušan Škvarna, v podkapitole Od praveku k Veľkej Morave, zaznamenávame takéto územné situovanie nášho prvého štátu: „Veľká Morava vyplňovala priestor medzi Franskou, Byzantskou a Bulharskou ríšou. Kresťanstvo tu šírili franskí misionári, ale oslovovali len malú časť spoločnosti.“ Preto: „...mimoriadny význam malo aj učilište, ktoré bratia založili a spočiatku aj spoločne viedli na kniežacom dvore, kde vychovali prvých domácich kňazov.“

V časti Jazyk, ktorej autorom je Pavol Žigo, sa môžeme dozvedieť, že „...z  hľadiska pôvodu sú pre dejiny jazyka významné Kyjevské listy, hlaholský text omšového misálu s 38 modlitbami rímskeho obradu“, ktoré „...obsahujú množstvo jazykových znakov, ktoré svedčia o tom, že vznikli na veľkomoravskom území“.

V časti Literatúra, ktorá je kolektívnym výsledkom tvorivého úsilia šiestich autorov podľa jednotlivých období, nájdeme takúto spresňujúcu charakteristiku veľkomoravských legiend: „Život Konštantína a Život Metoda napísali síce dvaja rôzni autori, vznikli s odstupom rokov (prvý po Konštantínovej smrti okolo roku 870, druhý skoro po Metodovej smrti roku 885), ale navzájom sa informačne dopĺňajú a majú podobný historicko-monografický charakter, pričom prerastajú rámec bežného života svätých tým, že sú to skôr obranno-politické diela: Život Konštantína teologicky zdôvodňuje a obhajuje byzantskú misiu na Veľkej Morave, Život Metoda je dokumentom toho, čo misia kultúrne priniesla a za cenu akých utrpení.“