Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvýraznejším i najvýznamnejším dielom slovenskej literatúry na tému Veľkomoravskej ríše a cyrilo-metodskej misie je historický román Milana Ferka Svätopluk.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke osnovateľov nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a sv. Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.
Najvýraznejším i najvýznamnejším dielom slovenskej literatúry na tému Veľkomoravskej ríše a cyrilo-metodskej misie je historický román Milana Ferka Svätopluk. Román vyšiel v troch zväzkoch vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave roku 1975 a predstavuje doteraz najprepracovanejšiu trilógiu v slovenskej historickej próze.
Aj keď román jednoznačne stavia na živote a štátnickom diele osobnosti kráľa Svätopluka, autor sa postavám sv. Cyrila a sv. Metoda nemohol vyhnúť. Na ich pôsobení a kontaktoch s Rastislavovým veľkomoravským kniežacím dvorom postavil aj príbeh a zápletku prvého dielu trilógie. Má gnómický názov Sloboda sa nevymodlí a podtitul Konštantín a Metod. Do príbehu autor vstupuje málo frekventovaným citátom z Predslovu Konštantína Filozofa k prvému vydaniu svätého evanjelia v našich dejinách v slovanskom jazyku, z ktorého vzišla aj dnešná slovenčina.
Pomerne zriedkavé odvolávky na tieto myšlienky Konštantína Filozofa sú do istej miery spôsobené aj tým, že nám predstavujú mladšieho solúnskeho brata aj ako dosť radikálneho mysliteľa a revolučného šíriteľa myšlienok slobody. Citát v dnešnej slovenčine znie: "Bez kníh je každý národ nahý, bezbranný a nemôže sa nikdy pustiť do boja so ľstivým nepriateľom ľudských duší, korisťou rabstva stane sa a večných múk. Nuž teda, národy, ak chcete zápasiť o svoje bytie s nepriateľmi slobody - dokorán otvárajte dvere rozumu!" Druhý diel trilógie má názov Najkratšia cesta k trónu a podtitul Rastislav a Svätopluk a tretí diel Meč medzi mužom a ženou a podtitul Svätopluk a Slavomír.
Najvýraznejším i najvýznamnejším dielom slovenskej literatúry na tému Veľkomoravskej ríše a cyrilo-metodskej misie je historický román Milana Ferka Svätopluk. Román vyšiel v troch zväzkoch vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave roku 1975 a predstavuje doteraz najprepracovanejšiu trilógiu v slovenskej historickej próze.
Aj keď román jednoznačne stavia na živote a štátnickom diele osobnosti kráľa Svätopluka, autor sa postavám sv. Cyrila a sv. Metoda nemohol vyhnúť. Na ich pôsobení a kontaktoch s Rastislavovým veľkomoravským kniežacím dvorom postavil aj príbeh a zápletku prvého dielu trilógie. Má gnómický názov Sloboda sa nevymodlí a podtitul Konštantín a Metod. Do príbehu autor vstupuje málo frekventovaným citátom z Predslovu Konštantína Filozofa k prvému vydaniu svätého evanjelia v našich dejinách v slovanskom jazyku, z ktorého vzišla aj dnešná slovenčina.
Pomerne zriedkavé odvolávky na tieto myšlienky Konštantína Filozofa sú do istej miery spôsobené aj tým, že nám predstavujú mladšieho solúnskeho brata aj ako dosť radikálneho mysliteľa a revolučného šíriteľa myšlienok slobody. Citát v dnešnej slovenčine znie: "Bez kníh je každý národ nahý, bezbranný a nemôže sa nikdy pustiť do boja so ľstivým nepriateľom ľudských duší, korisťou rabstva stane sa a večných múk. Nuž teda, národy, ak chcete zápasiť o svoje bytie s nepriateľmi slobody - dokorán otvárajte dvere rozumu!" Druhý diel trilógie má názov Najkratšia cesta k trónu a podtitul Rastislav a Svätopluk a tretí diel Meč medzi mužom a ženou a podtitul Svätopluk a Slavomír.
