Bratislava 17. novembra (TASR) - Knižnú novinku s názvom Konvália slávnostne uviedla do života tento týždeň v Bratislave Denisa Fulmeková. Známa slovenská spisovateľka v nej prináša príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa popredného básnika katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Opäť ide o silný ženský príbeh, ale v porovnaní s jej predchádzajúcimi románmi, skutočný. "Hrdinovia Konválie žili svoje reálne životy so svojimi trápeniami, radosťami i smútkom. Rozhodla som sa pre matériu, ktorá je pre mňa stále veľmi živá, pretože je to príbeh mojej vlastnej rodiny," povedala pre TASR Denisa Fulmeková.

Mnoho ľudí sa domnieva, že knihu napísala pre jeden jej pikantný moment, a to že františkánsky mních Rudolf Dilong mal za druhej svetovej vojny dieťa so Židovkou. Tým dieťaťom bola autorkina mama Dagmar. Spisovateľka však popiera, že by kvázi škandalózny moment bol dôvodom zrodu knihy. "Chcela som ňou najmä poukázať na to, aké šialenstvo je vojna, ako vie rozvrátiť konkrétne osudy ľudí, ako si tú traumu potom nesú životom aj ďalšie generácie, ako sú vojnou zmarené mnohé sny ľudí, a najmä žien," vysvetlila. Hrdinkami Konválie sú dve ženy, ktoré pre vojnu nemohli uplatniť svoj talent a nájsť umeleckú sebarealizáciu.

Vali Reiszovú, autorkinu babičku, nazval Rudolf Dilong Konváliou a vydal aj rovnomennú zbierku. Ich vzťah sa začal ešte v medzivojnových Malackách a Valéria sa neskôr vyhla deportácii najmä zásluhou svojho milenca. Po skončení vojny Dilong tajne emigroval do zámoria a šokovaná Valéria ostala s dieťaťom sama. Navyše čelila perzekúciám štátnej moci za to, že bola tajnou družkou prominentného básnika Slovenského štátu. V 60. rokoch sa medzi Valériou a Dilongom obnovila korešpondencia a v júli 1969 sa po rokoch stretli vo Viedni. Ich vzťah možno nazvať osudovým, i keď určite nie naplneným.

V knihe sú publikované úryvky osobnej korešpondencie Rudolfa Dilonga. Nachádza sa v nej aj jeho doposiaľ nezverejnená báseň, ktorú poslal Valérii z amerického Pittsburghu na jej päťdesiatku. Autorka do knihy vložila i prílohu v podobe reálnych dokumentov a fotografií, ktoré sú rovnako silné ako text. "Aj keď mnohé fotografie možno sú ako z rodinného albumu, vidno tam príbeh, ktorý podčiarkuje celý pátos, ale aj krásu a možno aj tragédiu tohto ľúbostného páru," poznamenala k prílohe, ktorá z románového rozprávania robí takmer dokument. "Prečo nie, nešlo o žánrovú čistotu, išlo o to, aby ľudia ten príbeh dostali v celej jeho šírke. Práve tie autentické dokumenty, ktoré som objavila v Štátnom archíve, alebo sa nachádzali v rodinnom archíve, majú svoju hĺbku. Už sú to celé desaťročia, ale napríklad dokument o arizácii je dodnes mementom, na ktoré by sme nemali zabúdať."

Fulmeková sa dozvedela o tom, že jej starým otcom je v skutočnosti Rudolf Dilong, ako malá školáčka. "Raz sme si sadli a mama mi to sčista-jasna oznámila, primerane môjmu veku mi rozpovedala o tom, čo sa dialo počas druhej svetovej vojny. V prvom momente som bola z toho zarazená, trošku som sa možno až zľakla, či sa niečo tým pádom nezmení v mojom živote, pretože som úprimnou detskou láskou milovala babičkinho manžela, ktorého som vnímala od narodenia ako svojho deduška," prezradila spisovateľka. Dedko Jozef Krivda je rovnako hrdinom jej novej knihy. "Bol to milý a láskavý človek, veľmi sa mi venoval. Do jeho posledných dní som ho vnímala ako svojho deduška. Snažila som sa mu byť oporou a jeho jedinou vnučkou," dodala autorka, ktorá teda vedela o tom, že maminým biologickým otcom je básnik Dilong, a zdalo sa jej to prirodzené: "S tým príbehom som rástla, nevnímala som to ako niečo, čo je pre mňa novinkou a čo by ma nanovo šokovalo."

Kniha Konvália s podtitulom Zakázaná láska Rudolfa Dilonga vyšla vo vydavateľstve Slovart.

Denisa Fulmeková (1967) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová knižkou poviedok Tak čo teda? (2001). Vydala zbierku poézie Som takmer preč (2004) a spolu s Petrom Macsovszkým napísala Klebetromán (2004) o živote bratislavskej bohémy. V roku 2007 jej vyšla próza Dve čiarky nádeje a o rok neskôr jej voľné pokračovanie Jedy. Nasledovali romány Topánky z papiera (2009), Čakáreň (2010), Materská (2012) a poviedková kniha Posledná polnoc v Pivonke (2013). Vydala tiež príručku Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu (2008) a publikovala v literárnych antológiách doma i v zahraničí. Vo vydavateľstve Slovart jej vyšli knihy Magická sila bylín (2014), Magická sila sviatkov (2014) a novela Štrikovaní frajeri (2015).